Režisér Peter Bebjak pri predstavení dokumentu o sériovom vrahovi Ondrejovi Rigovi otvoril aj citlivú tému dnešnej slovenskej kultúry.
Tvorcovia podľa neho čoraz častejšie hľadajú spôsob, ako nakrúcať bez závislosti od štátnych inštitúcií. Prináša im to slobodu, no zároveň aj neistotu.
Tvorcovia sa štátnej podpore vyhýbajú
Bebjak priznal, že jeho tím sa v súčasnosti nespolieha na rozhodnutia Ministerstva kultúry SR ani Audiovizuálneho fondu. Projekty tam radšej nepredkladajú, pretože neočakávajú úspech.
„Snažíme sa existovať a fungovať tak, aby sme neboli na nich odkázaní,“ povedal pre Koktejl.sk.
Zároveň upozornil, že nejde iba o jeho vlastnú tvorbu. Filmári sú súčasťou širšieho prostredia, ktoré potrebuje stabilné podmienky. Väčšie produkcie môžu fungovať samostatne, menšie projekty však takú možnosť často nemajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kultúra prežije, no môže živoriť
Situáciu v kultúre vníma režisér negatívne. Hoci sa jej dôsledky nemusia dotýkať každého tvorcu rovnako, zasahujú celé odvetvie.
„Kultúra vždy nejakým spôsobom, bohužiaľ, aj bez ministerstva prežije,“ uviedol.
Pridal aj otvorený odkaz smerom k budúcnosti. „Dúfam, že tie voľby to zmenia a nebudeme musieť živoriť ďalšie roky,“ vyhlásil.
Jeho slová ukazujú na problém, že slovenská tvorba sa síce nezastaví, no môže zostať dostupná najmä autorom so silným zázemím alebo súkromným financovaním.
Dokument vznikal tri roky
Štvordielna miniséria Prípad Rigo: Ponožkový vrah vznikala približne tri roky. Na platforme Voyo sa objavila 17. júla 2026.
Bebjak, ktorý nakrúca najmä hrané filmy, priznal, že dokumentárna tvorba bola náročnejšia, než očakával. Pri hranom filme má pripravený scenár, dialógy aj atmosféru. Dokument je voľnejší a jeho výsledná podoba vzniká často až počas strihu.
„Myslím si, že na dlhú dobu je to posledná vec, ktorú som z tohto žánru urobil,“ povedal. Dôvodom nie je nezáujem, ale najmä časovo náročná práca a zdĺhavá postprodukcia.
