Rôznorodá skupina berlínskych pouličných umelcov sa zameriava na „hanbu mesta“ a pomocou „lásky a humoru“, sa z hákových krížov stávajú farebné symboly ľudskosti.
Nemecké úrady hlásia prudký nárast aktivít extrémne pravicovej strany a iniciatíva #PaintBack v Berlíne sa snaží vrátiť úder.
„My, ako pouliční umelci, sme chceli vyslať odkaz: zneužívate graffiti,“ uviedol zakladateľ klubu Ibo Omari. „Graffiti nemajú nič spoločné s rasizmom – spájajú sa so žiarivými farbami a rôznymi zázemiami.“
Omari (37) vlastní obchod s farbami pre pouličných umelcov a vedie organizáciu s názvom Kultúrni dediči, ktorá spája mladých ľudí z Nemecka a prisťahovalcov s cieľom venovania sa breakdanceu, hip-hopu, DJ-ingu a skateboardingu. Okrem toho sa učia kresliť graffiti.
V centrále, v miestnosti „omietnutej“ obalmi rapových albumov, tínedžeri praktizujú zakrývanie nacistických hákových krížov, ktoré používa krajne pravicová strana na zastrašovanie menšín. Sova, komár, králik s vyplazeným jazykom, Rubikova kocka, dvaja bozkávajúci sa muži, mačka v okne – inšpirácia na premaľovanie symbolu s ostrými hranami sa zdá byť nekonečná.
„Nie je ťažké prísť s nápadmi,“ povedal 17-ročný Clemens Reichelt. „Páči sa mi to, pretože si myslím, že hákové kríže nepatria do Berlína – je to mesto otvorené svetu a chcem to tak zachovať.“
Projekt sa začal, keď miestny obyvateľ vstúpil do ženinho obchodu a hľadal farby v spreji. „Nevyzeral ako graffiti umelec, no povedal, že chce zakryť hákový kríž, ktorý bol nastriekaný na ihrisku,“ povedal Ibo Omari.
„Šokovalo nás, že to niekto urobil, najmä tu v Schönebergu,“ v západnej časti Berlína, kde sídlili Nemci strednej triedy, turecké a arabské rodiny a homosexuáli.
Symbol nenávisti však nebol ničím nezvyčajným a svastiky sa začali objavovať čoraz častejšie – v parkoch, v bytových domoch – zjavne kvôli prílivu viac ako milióna žiadateľov o azyl, po tom, čo kancelárka Angela Merkelová otvorila hranice v roku 2015.
V tomto mesiaci Národná spravodajská agentúra informovala o 7% náraste počtu politických trestných činov v roku 2016, z ktorých tretina bola klasifikovaná ako „trestné činy propagandy“.
Omari, ktorého rodičia utiekli z Libanonu ako utečenci, uviedol, že tento pocit šoku a bezmocnosti premenil na činy s pomocou miestnej mládeže, ktorá chcela v hlavnom meste po sebe niečo zanechať.
„Posledné svastiky som videl pred viac ako 20 rokmi, takže to bola dosť nepríjemná udalosť,“ uviedol. „Musíme mladým ľuďom pripomenúť, čo sa vlastne stalo, pretože to nebolo tak dávno,“ odkazujúc na fakty nacistickej éry a holokaustu v 30. a 40. Rokoch minulého storočia.
„Dlho sme premýšľali o tom, ako reagovať na tieto škaredé pocity, a potom sme si povedali: budeme reagovať s humorom a láskou,“ uviedol. „Vybrali sme si roztomilé, odvážne obrázky, z ktorých väčšinu maľovali deti, aby ich mohli napodobňovať aj začiatočníci, ktorí sa nevenujú maľovaniu graffitov.“
V Nemecku je zakázané vystavovať hákové kríže či iné symboly nacistickej éry, ale aj tí, ktorí ich chcú zamaskovať, môžu mať problémy so zákonom. Najslávnejšia nemecká križiačka proti extrémnym pravicovým graffitom, 71-ročná Irmela Mensah-Schrammová, bola v októbri minulého roka odsúdená v Berlíne za nanesenie farby na urážlivý symbol.
Omari ju obdivuje, ale tvrdí, že nemôže dovoliť, aby sa jeho spolubojovníci dostali do problémov s políciou. „Je dôležité získať povolenie od vlastníka nehnuteľnosti, pretože nechceme, aby niekto robil niečo nezákonné,“ uviedol.
Fotografie s hashtagom #PaintBack sa už objavujú na Instagrame, Facebooku a Twitteri. Video vytvorené touto skupinou umelcov má na YouTube už viac ako 100 000 videní.
