„Nič neľutujem.“ Pravdepodobne si už túto frázu počul miliónkrát. Možno sa snažíš žiť svoj život podľa nej, nikdy nevidieť negatívnu stránku ničoho. Možno s tou frázou bojuješ, lebo si urobil pár zlých rozhodnutí a tak celkom nevieš ako sa cez ne dostať. Možno sa pýtaš, či môžeš skutočne žiť bez toho, aby si sa ohliadal cez rameno a prial si, aby si niečo mohol urobiť inak.
Je vôbec možné žiť bez ľútosti?
Myslím, že to všetko záleží na tvojom myslení. Keď sa pozrieš na osobu, ktorou si dnes, mohol by si sa ňou stať bez chýb, čo si urobil? Bez pádov na zem? Bez zranení? Možno sa ti páči kde teraz si – a to je príjemný pocit, nie? Ale nie je pravdou, že si sa sem dostal pre rozhodnutia, čo si urobil, pre to, cez čo si sa pretlačil, pre voľby, vytrvalosť, a možno aj trochu osudu?
Alebo možno sa ti nepáči, kde teraz si – veríš, že si tu zaseknutý už navždy? Pretože nie si, a ty to vieš. A dokonca aj keď hľadíš na zem, na ktorej stojíš, želajúc si, aby si bol hocikde inde alebo hocikým iným, žitie svojho života vo výčitkách ťa nedostane tam, kde ísť chceš. Pozeranie sa na negatívnu stránku vecí, ti nedá pozitíva. Ak budeš smutný, neprinesie ti to zmenu.
Takže možno je možné žiť život bez ľútosti.
Pretože ak neustále ľutuješ, že si mohol, mal niečo urobiť, urobil by si, keby…, nedávaš si šancu žiť.
Neprestajne sa obzeráš za seba namiesto pozerania sa vpred, pripravania sa na to, čo príde. Nedovoľuješ zmene, šanci a okolnosti prebrať kontrolu nad tvojím životom a priniesť ťa tam, kde ti je súdené byť. Znižuješ samého seba kvôli miniatúrnym veciam, ktoré nemôžeš zmeniť. A to nie je život.
unsplash.com
Pozri – čo sa stalo, stalo sa, dobré či zlé. Ale nemusí to znamenať koniec sveta. Nemusíš stráviť svoje dni želajúc si stlačiť tlačítko pretočenia, nenávidiac sa za každú chybu, ľutovať každý pohyb a voľbu, ktoré ťa doviedli tam, kde teraz si.
To kde si, je presne tam, kde byť máš.
Spomeň si na to, keď budeš myslieť na všetky veci, ktoré nešli dobre, všetky cesty, ktoré si pokazil, alebo na ktoré si nemal.
Všetky tieto „chyby“ a zlé odbočky ťa doviedli na toto miesto, tento moment, túto sekundu. A možno namiesto modlitieb, aby si bol niekde inde, by si mal prijať to, kde si a lekciu, ktorú ti to ponúka. Možno by si mal dovoliť životu, nech sa sám dostane tam, kam má, dať prírode šancu nabrať svoj vlastný smer, urobiť vlastný krok.
Možno by si mal prestať zúfalo sa pokúšať udržať si život pod kontrolou. Pretože hádaj čo? V skutočnosti žiadnu kontrolu nemáš. Môžeš sa rozhodovať, môžeš sa pokúsiť zmeniť, čo sa deje, môžeš presunúť a ohnúť a tvarovať a pokúsiť sa udržať svoj život v smere, v ktorom chceš, ale napokon, svet môže mať iné plány. A je lepšie to akceptovať ako s tým márne bojovať.
unsplash.com
Možno by si sa mal naučiť nechať ísť. Prestať sa snažiť držať niečoho, čo zachovať nemôžeš. Prestať sa načahovať naspäť, rukami tápať dookola, hľadať niečo, hocičo, čoho sa chytiť. Možno by si mal nechať život nech je, dovoľ lekciám sa učiť, nechaj ľudí odísť, dovoľ svoju srdcu nech sa zlomí a prebuduje, dovoľ svojej bolesti nech sa ukáže a potom uzdraví, nechaj svoje najväčšie sny nech sú zničené, nech môžeš začať realizovať nové.
Ja viem, že teraz je ťažké to vidieť, ale existuje dôvod pre všetko, čím si musíme prejsť. Bolesť má vždy svoj význam, niekedy je jednoducho len ťažké ho vidieť, keď sme uprostred toho všetkého.
Ale obzerať sa dozadu a želať si, aby sme mohli niečo urobiť inak, povedať niečo iné, byť silnejšou osobou – to nám vonkoncom nepomáha tam, kde sme teraz.
Nemôžeš zmeniť minulosť, ale čo zmeniť môžeš je prítomnosť – kto a kde si práve teraz.
Takže namiesto výčitiek zo všetkého, čo si urobil, namiesto nenávidenia sa, namiesto dovolenia negativite, aby ťa celého pohltila, vyber si žiť život v menšej ľútosti. Vyber si akceptovať kde si a ako si sa tam dostal. Vyber si zmeniť čo môžeš – čo prichádza – namiesto obzerania sa späť. Vyber si zamerať sa na pozitíva, na účel, na cestu, na ktorú sa postupne dostávaš, aj cez bolesť, chyby a ťažké časy.
Vyber si nechať ísť.
Vyber si nechať život byť.
Vyber si začať znova.
titulná foto: Sam Burriss
