Ellen Johnson Sirleaf je na celom svete známa ako prvá žena, ktorá sa stala prezidentkou africkej krajiny – Libérie. Táto žena má neochvejný charakter, vôľu, múdrosť a odhodlanie. Všetky tieto vlastnosti jej pomohli viesť svoju krajinu, vyčerpanú vojnami. Za mierové činnosti jej udelili najprestížnejšie ocenenie.
No Title
No Description
Ellen sa narodila v roku 1938 v Libérii. Afričanka sa pomerne skoro vydala a už vo veku 34 rokov vychovávala štyri deti. No ani to jej nezabránilo získať diplom z Harvardskej univerzity. Po získaní vzdelania sa Helen okamžite stala asistentkou ministra financií v Libérii.
No Title
No Description
Prevrat a exil
Keď sa v krajine odohrával vojenský prevrat, Helen sa ujala funkcie ministerkine financií. Samuel Doe sa vyhlásil za hlavu štátu a v Libérii ustanovil vojenský reži. Helen neúnavne kritizovala prezidenta, za čo bola následne odsúdená na desať rokov väzenia. Tam však neostala dlho a čoskoro bola prepustená a poslaná do Kene.
No Title
No Description
Občianska vojna
V hlavnom meste Nairobi žila pomerne dlhé obdobie. O niekoľko rokov neskôr sa vrátila späť do Libérie. Africká krajina bola zdevastovaná, ponovala tam chudoba a plamene občianskej vojny. Tento oheň rozdúchal politik Charles Taylor, prostredníctvom organizovania a vedenia povstalcov.
No Title
No Description
Zlé tušenie
Ellen spočiatku podporovala Taylora, ale čoskoro si uvedomila, že jeho príchodom k moci sa nič nezmení. A presne tak sa aj stalo. Samuel Doe bol brutálne zavraždený a Charles Taylor sa dostal k moci a vrhol krajinu do dlhej občianskej vojny.
Volebné víťazstvo
V nasledujúcich voľbách v roku 2005 bol hlavným súperom Ellen populárny futbalista George Weah. Nakoniec sa jej však podarilo v druhom kole poraziť svojho súpera, keď získala o dvadsať percent viac hlasov. Víťazstvo vo voľbách však bolo len začiatkom.
No Title
No Description
Šikovnosť a obozretnosť
Odvážna žena prevzala zodpovednosť za vládu krajiny a jej hlavným cieľom bolo predovšetkým ukončiť vojnu. Spolu s aktivistkou Leima Gbovi sa pokúsil rokovať s cieľom dosiahnuť kompromis medzi bojujúcimi stranami. Táto snaha však nepriniesla želaný výsledok.
Potom sa však vďaka tejto žene začali diať veci. Podľa slov miestnych obyvateľov pravidelne navštevovala trh s rybami, kde obchodovali hlavne ženy, trávila s nimi čas, diskutovala, spievala a modlila sa. Keď sa z nich stali priateľky, prezidentka vyzvala obchodníčky, aby svojim manželom dali ultimátum: „Ak budeš pokračovať v boji, odmietam s tebou spať v tej istej posteli.“
Málo ľudí samozrejme verilo v úspech tohto plánu, ale muži postupne zložili zbrane a vojna, ktorá sa zdala byť nekonečná, nakoniec skončila.
No Title
No Description
Prestížne ocenenie
Pevný charakter a neúnavný duch žien dokázal celému svetu, že môžu úspešne vládnuť krajine a bojovať za nastolenie mieru. V roku 2011 dostali Ellen Johnson Serlif a Leima Gbovi Nobelovu cenu za mier „Za nenásilný boj v snahe dosiahnuť bezpečnosť žien a za právo žien plne sa podieľať na budovaní mieru“.
No Title
No Description