„S manželom sme spolu žili 8 rokov a 7 z nich sme spali v oddelených izbách. Nie, nie preto, že sa veľa hádame alebo kvôli deťom (nemáme deti), ale len preto, že sa nám to tak páči. Spíte v rôznych izbách alebo nechodíte spolu na dovolenku – koho to zaujíma? Najdôležitejšie je byť šťastný.
Rozhodli sme sa prezradiť, prečo dávame prednosť takémuto spaniu, aké výhody nám to prináša, a tiež sa podelím o reakcie našich priateľov a príbuzných.
Ako to všetko začalo
Raz som sa prebudila sama v posteli a bola som presvedčená, že som išla spať so svojím priateľom. Keď som vošla do vedľajšej izby, našla som ho, ako pokojne spí na gauči. Pomyslela som si: „Dobre, budem sa tým zaoberať ráno.“
Počas raňajok sme mali rozhovor:
– Prečo si v noci išiel do inej izby?
– Vieš, nemohol som zaspať. Pretáčala si sa a hlasno dýchala. Zobudil som sa zakaždým, keď si sa pohla.
– Hmm, dobre. Nevedela som, že dýcham nahlas.
To isté sa stalo nasledujúcu noc. Zaspali sme spolu a prebudili sme sa oddelene. Uvedomila som si, že sa o tom musíme porozprávať.
Počas rozhovoru sme si obaja uvedomili, že je pre nás ťažké spať spolu. Môj priateľ si pamätal všetky naše hádky, ktoré sa stali, pretože nemal dostatok spánku: chrápal, zobudila som ho, nevyspal sa a bol podráždený. Niekedy som chrápala ja, zobudil ma a potom som nebola schopná zaspať.
Jeden z nás sa často prebúdzal, pretože bolo horúco alebo preto, že ten druhý vstal, aby sa išiel napiť vody. Raz som mala divný sen a štuchla som ho priamo do očí.
Okrem toho sme si uvedomili, že máme úplne odlišné režimy spánku. V tom čase som mala veľmi flexibilný rozvrh práce a na vrchole svojej aktivity som bola večer a v noci.
Mohla som pozerať filmy a čítať knihy až do polnoci a zobudiť som sa okolo 9:00 – 10:00, zatiaľ čo môj priateľ musel byť v práci o 9:00, preto bolo pre neho veľmi dôležité mať dobrý nočný spánok. Avšak kvôli problémom, ktoré boli spôsobené spoločným spánkom, sme nemohli spať dlhšie ako 6-7 hodín.
Výsledkom bolo, že on a ja sme boli viac podráždení, unavení a nervóznejší.
Dospeli sme k záveru, že by bolo najlepšie spať v oddelených izbách a našťastie sme na to mali dosť miesta. Budem úprimná: na začiatku som nemala rovnaký názor na spanie oddelene ako môj priateľ.
Bolo to pre mňa trochu divné, pretože som bola zvyknutá na to, že ľudia spia spali. Moji rodičia začali spať samostatne až po 25. výročí svadby. A môj priateľ sa cítil skvele: zaspal omnoho rýchlejšie, vstával bez problémov, urobil nám raňajky a šiel s úsmevom do práce.
Nakoniec sme sa prestali hádať – väčšina našich dôvodov na hádky jednoducho zmizla a obaja sme sa stali omnoho pokojnejšími.
Čo na to hovorí veda?
Rozhodla som sa prečítať niečo vedecké na túto tému a našla som knihu napísanú profesorom sociológie Paulom C. Rosenblattom s názvom Dvaja v posteli: Sociálny systém zdieľania postelí.
Dospel k záveru, že spoločné spanie často vedie k rozvoju psychologických problémov a môže dokonca spôsobiť nespavosť či iné poruchy. Vedec hovoril s desiatkami manželských párov a zistil, že spálňa je často „centrom napätia v dome“.
Manželia sa často hádajú o každodenných veciach, napríklad či je v poriadku nechať domáce zviera v posteli alebo či je normálne jesť alebo fajčiť v posteli.
Okrem toho, existuje veľa hádok, ktoré sa začínajú kvôli chrápaniu, pozeraniu televízie alebo svietiacej obrazovke mobilného telefónu. Dôvodom môže byť aj teplota v spálni: niektorí ľudia majú radi teplo a iní zas chladnejší vzduch. Profesor tvrdí, že vo väčšine prípadov sa problém dá ľahko vyriešiť len tým, že ľudia budú spať osobitne.
Ďalší odborník na spánok, Dr. Neil Stanley, vystúpil na Britskom vedeckom festivale a povedal: „Spánok je sebecká aktivita. Nezdieľajte ju s nikým.“
Psychológovia tiež tvrdia, že v prípade mužskej psychiky, je nutnosť zdieľať posteľ s niekým dôvodom podráždeného správania. Majú v povahe chrániť miesto, kde spia, pred možným nepriateľom.
Takže, keď je v noci niekto vedľa neho, nedokáže sa úplne uvoľniť. Ide o to, že keď ľudia spia spolu, ich nervový systém sa nemôže uvoľniť a dobre si odpočinúť. Ženy to znášajú lepšie ako muži, pre ktorých je spánok v oddelenej miestnosti omnoho komfortnejší. Neviem, či je to pravda alebo nie, ale platilo to na môjho priateľa.
Hrôzy z internetu
V spoločnosti koluje populárny názor, že oddelené postele u manželov sú prvým znakom toho, že s ich manželstvom niečo nie je v poriadku. A oddelené spálne sú najzreteľnejším signálom, že tento vzťah je odsúdený na zánik.
Takéto názory nájdete najčastejšie na ženských fórach, kde sa všetky zhodujú, že oddelené spanie je hrôza. Argumenty zneli takto: A čo sex? A čo maznanie?
Po prečítaní mnohých týchto pripomienok som zistila, že staré stereotypy o spoločnom spánku sú stále hlboko v našom vnútri. Naše babičky verili na rôzne znamenia a povery, ktoré by mohli zničiť manželstvo. Napríklad: nechoďte spať, kým sa nezmierite. Snažili sa správať podľa jednoduchej logiky: ak to robí väčšina ľudí, musí to byť správne. Samostatné spanie alebo nechodenie na spoločnú dovolenku sú šok.
Myslela som si, že v 21. storočí ma už nič nemôže prekvapiť, ale mýlila som sa! Spanie v rovnakej posteli pod rovnakou prikrývkou je stále veľmi dôležitá vec.
Príklady celebrít
Mnoho celebrít uprednostňuje spanie oddelene. Napríklad, George Clooney a jeho manželka Amal sa rozhodli spať samostatne. Dôvod je ten, že George hlasno chrápe a Amalin spánok nie je nikdy hlboký.
https://www.instagram.com/p/BxRBTrFA2Wy/
K známym párom patrí aj Catherine Zeta-Jones a Michael Douglas. Catherine kedysi povedala, že nechce pred manželom vyzerať neatraktívne, takže sa s Michaelom dohodli spať oddelene. Kto vie, možno práve preto sú šťastne zosobášení už 19 rokov…
https://www.instagram.com/p/BdYTHwmFIL0/
Zmeny k lepšiemu
Počas siedmich rokov, počas ktorých sme s manželom spali v rôznych spálňach, sa náš život výrazne zlepšil. Viac ako to, zosobášili sme sa asi po 5 rokoch oddeleného spania. Zdá sa mi, že oddelené izby nám nielenže umožňujú dobre sa vyspať, ale aj byť viac nezávislejšími, pretože každý človek chce byť niekedy sám.
Úprimne povedané, nemyslím si, že by som vedela zaspať počas toho, ako by som niekoho objímala. Skutočnosť, že milujem manžela, nemusí nutne znamenať, že s ním chcem spať v rovnakej posteli. Pokiaľ ide o sex, sex a spánok sú pre mňa dve úplne nesúvisiace veci.
Neviem, kde sa objavil stereotyp o sexe pred spaním. Ale máme zvyk chodiť pred spánkom do spálne toho druhého, bozkávať sa a popriať si dobrú noc. Okrem toho, aby sme napravili nedostatok fyzického kontaktu, vieme si ľahnúť do postele a objímať sa pokojne aj celý deň.
Ak ideme na dovolenku, nerezervujeme si 2 samostatné izby, spíme v tej istej miestnosti. Ak je to však možné, rezervujeme si izbu s 2 oddelenými lôžkami. Okrem toho, nie je tam také dôležité mať dobrý spánok, veď vždy si môžete zdriemnuť napríklad na pláži.
A čo naši priatelia?
Boli rozdelení na 2 skupiny. Niektorí z nich boli dosť skeptickí a tvrdili, že pre nich by bolo ťažké zaspať bez toho, aby objímali svojho partnera. Ostatní hovorili: „Páni, toto je super! Žiaľ, my žijeme v malom byte, takže by sme to nemohli vyskúšať.“
S našimi príbuznými to bolo trochu ťažšie. Moja svokra bola veľmi smutná a povedala, že je zlé, že už spolu nedokážeme spať…
Rada
To najdôležitejšie, čo som si uvedomila, je, že všetky páry sú odlišné a neexistuje jediná správna odpoveď na to, ako vybudovať rodinný život. Ak máte problémy a viete presne, ako situáciu zlepšiť, obráťte sa na svojho partnera. Rozprávajte sa, ale zostaňte pokojní. Vysvetlite im svoj postoj. No nerobte to,
Veľa ľudí totiž zabudlo, aké dôležité je hovoriť o veciach ako pár. Uistite sa, že váš partner chápe, že vo vašom rozhodnutí nie je nič osobného, je to pre vás jednoducho pohodlnejšie. Požiadajte svojho partnera, aby sa vám pokúsil porozumieť. Možno, že ak sa jednej osobe nepáči tento nápad, môžete skúsiť nájsť kompromis, napríklad spať osobitne niekoľkokrát týždenne.
Čo si myslíte o tomto názore?
zdroj:takprosto.cc
