Niektorí vidia poobedňajšiu siestu ako znak lenivosti, malého množstva energie alebo dokonca choroby.
Nová štúdia však naznačuje, že popoludňajší spánok vás môže psychicky vzpružiť, najmä ak máte viac ako 60 rokov.
Starší ľudia, ktorí si popoludní zdriemli, dosiahli podľa kognitívnych testov vyššie skóre ako tí, ktorí tak neurobili.
Štúdia publikovaná v časopise General Psychiatry sa zaoberala fyzickým aj kognitívnym zdravím u 2 214 ľudí vo veku nad 60 rokov, ktorí bývajú vo veľkých mestách v Číne.
Z nich si 1 534 pravidelne popoludní zdriemlo, zatiaľ čo 680 nie.
Štúdia zistila, že „spáči“ dosiahli významne vyššie skóre, uvádza Mini Mental State Exam (MMSE) – štandardizovaný skríningový test demencie, ktorý zahŕňa hodnotenie vizuospaciálnych schopností, rozsah pozornosti, riešenie problémov, pracovnú pamäť, lokalizačné vedomie a verbálnu plynulosť.
Podľa štúdie si ľudia so siestou počínali obzvlášť dobre v posledných troch kategóriách.
„Spánok má veľa spoločného s vašou schopnosťou učiť sa. Zdriemnutie pomáha vášmu mozgu zotaviť sa z vyhorenia alebo informačného preťaženia. Pri zdriemnutí váš mozog vymaže nepotrebné informácie z dočasných úložných priestorov vášho mozgu, aby ich pripravil na absorbovanie nových informácií.“
Výhod je omnoho viac
Obe skupiny ľudí mali v noci spánok v priemere 6,5 hodiny.
Popoludňajší spánok bol definovaný ako spánok aspoň 5 po sebe nasledujúcich minút, ale nie viac ako 2 hodiny, kedykoľvek po obede.
Ľudí, ktorí majú radi siestu, sa pýtali, ako často si zdriemli počas typického týždňa. Odpovede sa pohybovali od raz týždenne až po každý deň.
Slabou stránkou štúdie bolo, že vedci sa nepýtali účastníkov, ako dlho si zdriemli alebo v akom konkrétnom čase dňa to bolo.
„Ideálny a zdravý spánok sa odohráva popoludní medzi 13:00 a 15:00 a môže trvať 10 až 30 minút,“ povedala Katherine Hallová, trénerka spánku v spoločnosti Somnus, program pre riadenú spánkovú terapiu. „Ak si viete popoludní zdriemnuť, získavate tým niekoľko skvelých výhod. Dôkazy naznačujú, že zdriemnutie je skvelé na zlepšenie nálady, energie a produktivity a zároveň na zníženie úzkosti, fyzického či psychického napätia.“
Krátke popoludňajšie zdriemnutie vám dá pocit bdelosti a pripravenosti zvládnuť zvyšok dňa bez pocitu „spánkovej zotrvačnosti“ – zmätenosti, dezorientácie a chladu, ktoré môžete po prebudení cítiť,“ dodala.
„Ak si dokážete zdriemnuť o niečo dlhšie, napríklad 60 minút, dáta naznačujú, že zdriemnutie v tejto dĺžke môže skutočne pomôcť pri učení. Počas tohto dlhšieho spánku, váš mozog začne prenášať spomienky z dočasnej pamäte v hipokampuse do trvalej pamäte v kôre.
Nie všetky zdriemnutia sú zdravé
Dr. Abhinav Singh, špecialista na spánkovú medicínu uviedol, že zatiaľ čo iné štúdie preukázali, že popoludňajšie spánok zlepšuje duševnú čulosť, zostáva nejasné, či zdriemnutie môže zabrániť kognitívnemu zhoršeniu, keď ľudia starnú.
„Ktokoľvek môže mať úžitok z krátkeho spánku v popoludňajších hodinách. Ukázalo sa, že krátke, menej ako 30-minútové zdriemnutia zvyšujú bdelosť a zlepšujú kognitívne výkony a náladu po zvyšok dňa.“
Dlhšie zdriemnutia však môžu byť podľa neho problematické.
„Dve hodiny naznačujú, že sa za tým môže skrývať aj nejaké ochorenie, čo vedie k potrebe zvýšeného zdriemnutia,“ vysvetlil Singh.
„Ak často spíte [dlhšie ako 1 hodinu], môže to byť signál, že množstvo a kvalita nočného spánku nie sú dostatočné. Poruchy spánku majú vplyv na kvalitu a samotnú dĺžku vášho spánku. V hre môžu byť aj nesprávne spánkové návyky. Toto je často problémom displejov a obrazoviek, ako aj dlhej pracovnej doby.
U starších ľudí môže mať zdravotný stav alebo lieky taktiež vplyv na kvalitu a množstvo spánku. Niektoré lieky na krvný tlak, artritídu, uvoľnenie svalov či na duševné zdravie môžu mať negatívny vplyv na kvalitu spánku.“
Je teda potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či je väčšia potreba spánku u starších ľudí – vrátane dlhšieho alebo častejšieho zdriemnutia – známkou toho, že sa telo snaží vykompenzovať zvýšený zápal súvisiaci s kognitívnym úpadkom a demenciou, uviedol Singh.
Zdroj: healthline.com
