Joseph Schleifstein sa narodil v roku 1941, otcovi menom Izrael a matke Esther v židovskom gete počas nemeckej okupácie.
Schleifstein a jeho rodičia žili v gete Sandomier, kým ho v júni 1942 evakuovali, potom boli presťahovaní do ghetta Čestochova, kde boli jeho rodičia pravdepodobne zamestnaní v továrni Hasag.
Schleifsteinovi rodičia ho ukrývali v pivniciach, pretože nacistickí strážcovia by ho inak vzali, keďže bol príliš mladý na to, aby ho využili na prácu a poslali do plynovej komory v Osvienčime.
Schleifsteinove spomienky na to, že bol ukrytý v pivniciach a na tmavých miestach, ho prenasledovali roky.
Odrazilo sa to na tom, že mal nočné mory, strach zo smrti a do konca života trpel averziou na tmu.
V roku 1943 bola rodina deportovaná do koncentračného tábora Buchenwald. Po príchode boli sa jeho rodičia stali otrokmi a on sa dostal ku skupine malých detí a starších ľudí, ktorí sa považovali za práceneschopných a mali byť okamžite zabití.
V celom tom zmätku sa jeho otcovi podarilo nájsť veľký vak a s varovaním, aby bol úplne ticho, umiestnil doň svojho 2,5-ročného syna.
Vrece, ktoré obsahovalo otcove remeselné nástroje a nejaké oblečenie, umožnilo Schleifsteinovi prepašovať ho do tábora bez toho, aby ho strážcovia odhalili. Schleifsteinovu matku poslali do koncentračného tábora Bergen Belsen.
Schleifstein, sa nejaký čas skrýval pri svojom otcovi s pomocou dvoch protifašistických nemeckých zajatcov, ale nakoniec bol odhalený.
Strážcom SS sa zapáčil a začali s ním zaobchádzať ako s „táborovým maskotom“, nechali mu vyrobiť malú uniformu a nechali ho zúčastniť sa ranného sčítania väzňov.
Napriek tomu, keď tam prišli oficiálne kontroly nacistických úradníkov, Schleifstein sa musel skryť a povedal, že raz bol postavený do radu, kde čakal na popravu, no zásah jeho otca ho zachránil. Otca si cenili za službu pri výrobe sediel a postrojov. Schleifstein tiež povedal, že v jednom momente ťažko ochorel a musel žiť v táborovej nemocnici.
Schleifsteina a jeho otca oslobodila americká armáda 12. apríla 1945.
V Buchenwalde našli vojaci viac ako 21 000 väzňov, vrátane takmer 1 000 mladistvých, väčšinou tínedžerov. Chlapec a ostatné malé deti nemali čo nosiť kvôli nedostatku oblečenia, a tak im vyrobili oblečenie z uniforiem nemeckých vojakov.
Schleifsteinove spomienky na oslobodenie zaznamenala JDC v dokumente z roku 1947. „Joseph na ten deň spomína s radosťou z niekoľkých dôvodov. Po prvé, od toho dňa sa už nemusel skrývať. Za druhé preto, že začal dostávať „oveľa viac jedla a pitia. A aj preto, že mu americkí vojaci dovolili zajazdiť si na ich tankoch a džípoch.
Po oslobodení sa Schleifstein a jeho otec podrobili lekárskemu ošetreniu vo Švajčiarsku. O niekoľko mesiacov neskôr sa vrátili do Nemecka hľadať jeho matku, nakoniec ju našli v meste Dachau. Rodina tam nejaký čas žila, potom v roku 1948 emigrovali do USA.
Okrem fotografovania v uniforme a rozhovormi s novinármi sa zúčastnil aj procesu, ktorý v nemeckom Dachau viedol americký vojenský tribunál od 11. apríla 1947 do 14. augusta 1947.
Schleifstein vypovedal v prípade stíhania obžalovaných, 31 bývalých strážcov a predstaviteľov koncentračného tábora. Z 31 obžalovaných, medzi ktorými boli štyria väzni obvinení zo zločinov proti iným väzňom, bolo 22 odsúdených na smrť; ostatní boli odsúdení do väzenia.
Schleifstein hovoril o svojich skúsenostiach aj so svojimi vlastnými deťmi. Žil v Brooklyne, pracoval v AT&T a v roku 1997 odišiel do dôchodku.
Zdroj: ww2gravestone.com
