Instagram 27-ročnej Austrálčanky Holly Worland je každým dňom aktualizovaný o jednu novú fotografiu. Fotky uverejňuje jej priateľ. Prečo má vlastne žena potrebu ukazovať svoj život aj širokej internetovej verejnosti?
Faktom je, že Holly vo veku 11 rokov diagnostikovali svalovú dystrofiu. Ide o celú skupinu chorôb, ktoré postihujú svaly umiestnené v oblasti stehien a ramien.
Do 25.roku života viedla celkom normálny život: vyštudovala univerzitu, pracovala ako učiteľka a pripravovala sa na obhajobu svojho doktorátu z neurobiológie.
„Som pyšná na svoje úspechy a prekážky, ktoré som musela prekonať, aby som sa dostala do vytúženého cieľa,“ hovorí Holly.
Po celú tu dobu sa mladá žena cítila úplne zdravo a šťastne, mala silu chodiť s priateľmi na obed, navštevovať koncerty a chodiť do spoločnosti.
Avšak v roku 2016 sa musela vydať akýchkoľvek pracovných či kariérnych ambícií.
Táto fotografia bola vytvorená niekoľko mesiacov pred tým, než sa jej život obrátil hore nohami.
Každé ráno sa prebúdzala s nevoľnosťou, rýchlym pulzom a bolesťou svalov. Ženin život sa stal nočnou morou. Jej stav sa každým dňom zhoršoval a netrvalo dlho, kým sa zmenila na človeka so zdravotným postihnutím.
V ten moment si Holly uvedomila, že nikto nemá predstavu, ako sa cítia ľudia s postihnutím. Rozhodla sa urobiť niekoľko fotografií a uverejnila ich na internete.
Pomohol jej s tým aj jej priateľ Luke, ktorý sa profesionálne venuje fotografovaniu. Spätná reakcia ľudí bola plná súcitu, to je dôvod, prečo sa Holly rozhodla neprestať.
„Chcela som svetu ukázať temnú stránku telesného postihnutia,“ hovorí Holly.
Takmer každý jej príspevok je obohatený o príbeh z jej života.
„Musela som sa naučiť žiť s úplnou závislosťou na ostatných. Už nemôžem urobiť niečo celkom spontánne, všetko musí byť starostlivo naplánované. Ostatní ľudia sa musia prispôsobovať mne a môjmu neposlušnému teli.“
Toto je Luke – môj fotograf, partner, strážca, milovník mačiek a komplexne rozvinutá osoba, ktorá je v zákulisí, je vždy so mnou, bez ohľadu na môj duševný alebo fyzický stav.
Som presvedčená, nejaký filantrop mu platí veľa peňazí, aby tu bol a urobil moje posledné roky tými najšťastnejšími.
Nevidím žiadne ďalšie vysvetlenie. Pozrite sa na neho, je nádherný, miluje mačky a robí skvelú masáž.“
„Je ťažké sa vzdať všetkých svojich plánov na celý život, no zároveň vás to trochu upokojuje.“
Takmer celý svoj čas trávi v posteli.
„Niekedy zvyknem ísť na toaletu alebo do sprchy, no uberie mi to mnoho energie. Viem, že niektorí ľudia snívajú o takom živote.
No spomeňte si na tie dni alebo týždne, kedy ste museli s chrípkou ležať v posteli. Predstavte si, že to tak bude až kým nezomriete.“
„Keď nebojujem s bolesťami a inými fyzickými ochoreniami, pozerám sa na televíziu, driemem alebo čítam, pretože kvôli liekom, ktoré užívam, je pre mňa veľmi ťažké sústrediť sa. Dokonca aj práca s internetom mi dáva zabrať. Mám pocit, že z môjho mozgu sa pomaly stáva kaša.“
Holly sa sprchuje zatiaľ čo sedí na špeciálnej stoličke. Na to, aby udržala svoju hlavu a ramená, musí vynaložiť obrovské úsilie. Našťastie sa môže oprieť o sklenené dvere.
Dokonca aj obyčajná sprcha ju dokáže unaviť, no tam aspoň nikto neuvidí jej slzy.
Kancelária jej doktora je pre ňu druhým domovom. Len nedávno jej zvýšil dávku liekov na utíšenie bolesti. Ona je z toho rozčúlená, pretože sa nechce stať závislou na liekoch.
Lekár však povedal, že neexistuje žiadna iná cesta, inak by musela znášať peklo.
Každý deň sa musí popasovať s vracaním a zimnicami. Luke je pri nej po celý ten čas. Sedí pri jej posteli, číta jej, zatiaľ čo ona sa pokúša vyrovnať so záchvatom.
„Vždy po takomto záchvate si omnoho viac cením obyčajné dni.!
„Musela som prijať fakt, že sa nikdy nevyzdraviem a musím si tým každým dňom prechádzať.
Často vidíme fotografie ľudí, ktorí zápasia so svojimi chorobami, napríklad s rakovinou, no väčšina z nich buď zomrie alebo prežije.
Všetkých nás učili dúfať a veriť, že všetko v živote sa dá do poriadku. Je ťažké byť tým človekom, ktorému sa to nikdy nepodarí.
Zlostím sa na vás. Závidím. Chcem žiť váš život. Pretože vy ten život máte. Je ťažké plakať, keď máte vo svojom nose hadičku.
Mám dve mačky: Ragnar a Whiskey, sú to moji dokonalí spoločníci, zabávajú ma a dávajú mi lásku.
Ak by som mohla pracovať v kancelárii, bola by som tou ženou, ktorej pracovný stôl je zaplnený fotografiami a figúrkami mačiek z celého sveta.
Som naštvaná, že zdraví ľudia sa sťažujú na svoje životy. Máte telo, ktoré vám slúži, preto máte stále možnosť na zmenu. Mnoho ľudí berie svoje telo a schopnosť ovládať ho za úplnú samozrejmosť.
Nie je mi ľúto tých, ktorí sa vzdávajú. Mali by si pomôcť sami. Prestaňte fňukať a robte niečo. Ste osamelí? Nájdite si priateľov, ktorí majú rovnaké záujmy ako vy.
Máte zdravotné problémy či nadváhu? Zmeňte svoje zvyky. Cítite sa rozladení? Choďte na prechádzku.“
Jedinú vec, ktorú môže Holly ovplyvniť je jej smrť. Teraz sníva už len o jednej veci – dobrovoľne opustiť tento život. Zdôrazňuje, že sa chce rozhodnúť, kedy má zomrieť, pretože to môže trvať aj 10 rokov, kým sa dočká prirodzenej smrti.
„Som dostatočne stará na to, aby som mohla voliť, piť alkohol, šoférovať a porodiť dieťa, tak prečo nemám právo rozhodnúť sa, kedy by som mala odísť na druhý svet?
Nikdy som si nemyslela, že budem s takou vášňou podporovať myšlienku eutanázie, no toto je jediná humánna možnosť, ktorá mi vyhovuje.“
Holly vstúpila aj do organizácie s názvom Dying with Dignity Queensland, ktorá sa zasadzuje za legalizáciu eutanázie pre vážne chorých ľudí.
Aký je váš názor na eutanáziu? Dali by ste vážne chorému človeku šancu na pokojnú smrť?
zdroj:boredpanda.com/
