Brazílska fotografka Marina Amaral sa už 3 roky venuje práci s čiernobielymi fotografiami, ktorým vdychuje farbu súčasnosti. Jednoducho povedané, oživuje históriu a vnáša nás naspäť do šťastných ale aj tragických momentov.
Pri tvorbe každej fotografie skúma aj ďalšie informácie o danom období a venuje pozornosť aj tým najmenším detailom. To je dôvod, prečo sú jej farebné fotografie také precítené.
V poslednej dobe vytvárala farebnú verziu snímky od Wilhelma Brassea.
Muž, ktorý bol väzňom v koncentračnom tábore a prežil len preto, lebo slúžil ako miestny fotograf – bol nútený fotografovať väzňov a dozorcov.
Brasse často spomína na 14-ročné poľské dievča Česlavu Kvokovú. V Osvienčime bola spolu so svojou matkou od decembra 1942. O tri mesiace neskôr ich už nebolo: Brasse povedal:
„Bola taká mladá a vydesená. Nechápala, prečo tu je a nerozumela, čo jej hovoria. Potom dozorkyňa vzala do ruky palicu a udrela ju ňou po tvári.“
„Nemka si na nej jednoducho vybila svoju zlosť. Na takom krásnom, mladom a nevinnom stvorení. Plakala, no nevedela si pomôcť. Predtým, ako bola vyfotografovaná si utrela slzy a krv z rozbitej pery. Úprimne povedané, cítil som sa, akoby zbili aj mňa, no nemohol som zasiahnuť,“ povedal fotograf.
Farebná verzia fotografie od Mariny Amaral umožňuje človeku vidieť všetky emócie dievčatka, jej bolesť a zúfalstvo. Umelkyňa povedala, že je to pre ňu veľmi ťažké pracovať s touto fotografiou, pozerať sa na tvár detskej väzenkyne a vedieť, čo sa s ňou potom stalo…
Autor: Tatiana
Zdroj foto: Marina Amaral / boredpanda.com
