„V zahraničí som pracovala takmer 20 rokov. Chodila som za prácou do Česka alebo Nemecka. Potom prišla kríza, vyhodili ma a v náručí som mala dvoch malých synov. Je dobré, že moja stará mama súhlasila, že sa o nich postará.
Deti mi samozrejme chýbali, nevidela som ich celé mesiace. Chcela som pre nich len to najlepšie a boli mojou motiváciou ísť ďalej. Nešetrila som ani seba a ani svoje zdravie. V práci som robila nadčasy, len aby som si privyrobila.
Teraz už nie som najmladšia, nikto nechce zamestnať dôchodcov. Každý predsa potrebuje mladých a silných a ja ledva otváram dvere. Rozhodla som sa, že je čas ísť domov, deti už vyrástli a ja mám vnúčatá. Peter býva mimo mesta, má dvojposchodový dom. Druhý syn si kúpil veľký mezonetový byt v centre.
Samozrejme, bez mojej pomoci by nemali strechu nad hlavou. Sú dospelí a vedia sa o seba postarať. Ale nastal čas, aby som sa zamyslel nad vlastným bytom, pretože celý život som bývala na internátoch alebo som si prenajímala malé izby v starých domoch. Synom som povedala, že sa čoskoro vrátim.
Na stanici ku mne pribehli vnúčatá a vrhli sa mi do náručia. Tak dlho som ich nevidela, vyrástli a čoskoro pôjdu do školy! Peter ma pozval k sebe domov, aby som si oddýchla po ceste a oslávil môj príchod, pretože moja nevesta už pripravila lahodné pohostenie. Chýbali mi rodinné stretnutia. Mala som v sebe toľko radosti, že som plakala od šťastia!
Keď som prišla domov, strop mi už takmer padal na hlavu, sanita bola stará a celá hrdzavá. Jedného dňa ma však prišiel navštíviť Peter. Myslela som si, že mi chce pomôcť. Žiaľ, nebola to pravda…
„Počuj mami, mám problém. Žena si chce otvoriť vlastný kozmetický salón. Hovorí, že ide o ziskový biznis. Miesto pre kanceláriu sme už našli. Potrebujeme len pár tisíc dolárov. Mohla by si nám požičať alebo ešte ísť na rok do práce?
„Prepáč, ale už nemôžem. Kto bude opravovať tento byt? Bolí ma chrbát a už sa mi trasú ruky. Pracovala som v zahraničí takmer 20 rokov, nedávno som sa vrátila a ty ma posielaš späť na podradnú prácu?
Peter sa so mnou dlho hádal. Vyčítal mi, že mu nechcem pomôcť a nazval ma lakomcom. Potom mi zavolal aj druhý syn a ten mi vykrikoval, že milujem peniaze viac ako vlastné deti a vnúčatá. Nemohla som počúvať jeho urážlivé slová a zložila som telefón.
Teraz mi už nikto nevolá. Neprídu ani na návštevu a o pomoci zrekonštruovať môj byť sa ani nedá hovoriť. Bolí ma, že ma moji synovia potrebujú, len keď mám peniaze. Nezaujíma ich, že som stará a že už nemôžem tak ťažko pracovať ako kedysi.“
Kto je podľa vás v tejto situácii na zlej strane? Čo by ste poradili žene z tohto príbehu, aby sa zmierila so svojimi synmi? Alebo je lepšie prestať s nimi komunikovať?
Zdroj: cikavopro.com
