Vašej pozornosti, pravdepodobne neušlo, že zomrela britská kráľovná Alžbeta II. Okrem množstva zvláštnych tradícií týkajúcich sa jej smrti vynikla jedna zvláštna skutočnosť: jej rakva bude,vzhľadom na jej malú postavu, vážiť prekvapivo veľa.
Je to preto, lebo jej rakva bude vystlaná olovom.
V skutočnosti je už pre ňu rakva pripravená dlhých 30 rokov.
Prax umiestňovania členov kráľovskej rodiny do rakiev vystlaných olovom je stará stovky rokov. Po stáročia boli králi , kráľovné , princovia a princezné ukladaní do olovených rakiev, aby sa ich telá lepšie zachovali.
Tradícia pochádza z čias, keď ešte neboli dostupné moderné metódy konzervácie.
Rozklad je, samozrejme, niečo, čo ovplyvňuje každého od kráľov až po roľníkov, čo znamená, že telá môžu skončiť v obzvlášť zvláštnom stave. Podobne sa to stalo aj v prípade prvého nomádskeho kráľa Williama Dobyvateľa.
William utrpel zranenie počas bitky, ktoré mu prepichlo črevá.
Keď pomaly umieral, ľudia, s ktorými nemal práve najlepší vzťah, sa rozhodli, že jeho pohreb nepokryjú. Po jeho smrti zostalo jeho telo rozložené na kamennej doske a čakalo na niekoho, kto sa o neho postará.
Nakoniec to jeden rytier vzal na seba a telo viezol celých 112 kilometrov (70 míľ) do Caen, aby ho pochovali. Kedže však ostal na vzduch príliš dlho, jeho telo sa naplnilo plynmi.
Po príchode do mesta, teplo z miestneho požiaru, telo ešte viac nafúklo. V deň pohrebu bol príliš nafúknutý na to, aby sa zmestil do sarkofágu. Tvrdohlavý hrobári sa ho však aj tak pokúšali vtesnať do rakvy, no nedarilo sa im to, a rozhodli sa použiť ešte väčšiu silu.
V tomto bode telo prasklo spoločne s opuchnutými črevami a do vzduchu sa dostal neznesiteľný zápach.
Olovené rakvy spomaľujú rozklad tela tým, že udržujú vlhkosť mimo rakvy. Olovo sa nerozkladá a tak zostáva vzduchotesné, čím zabraňuje rozkladu, ale aj uvoľňovaniu pachov a plynov.
Tento typ rakvy je stále legálne vyžadovaný pre všetky telá, ktoré majú byť pochované nad zemou.
zdroj: iflscience.com
