Kedysi bol Dubaj dôležitým, no dosť nepríťažlivým prístavným mestom. Dnes sa však rozrásol na významné obchodné a turistické centrum.
Vedomí ľudia nazývajú hlavné mesto emirátu Šanghaj na Blízkom východe.
Točia sa tu šialené peniaze, pretože finančných magnátov z celého sveta láka výhodná daňová politika vládnucej rodiny mesta.
Dubajské hotely sú známe po celom svete pre svoj luxus a do neba volajúce ceny, no aj tak sem každoročne prúdia milióny turistov.
Väčšina z nich vidí len krásny vonkajšok a len málokto chápe, čo sa v meste odohráva „za oponou“.
Dubaj sa stále buduje rýchlym tempom. Podľa štatistík sa každý štvrtý žeriav na svete zaoberá výstavbou tohto mesta. Štatistiky ale mlčia, že väčšina žeriavnikov a iných robotníkov pracuje za smiešnu mzdu a žije v obludne špinavých slumoch.
Migranti pracujú 14 hodín denne pod páliacim slnkom a umierajú ako muchy.
Vládcovia Dubaja však majú dosť peňazí na to, aby zavreli ústa nespokojným…
Dvojtvárnosť orgánov emirátu je zarážajúca. Na jednej strane tu nie je cítiť zápach liberalizmu:
dokonca aj bozkávanie na verejných miestach je v Dubaji prísne zakázané. Porušovateľom mimochodom hrozí slušná pokuta.
So západom slnka však vychádzajú do ulíc mesta stovky prostitútok.
Sadzby za predaj lásky začínajú na päťsto dolároch za hodinu. Polícia nad tým všetkým príznačne zatvára oči. Hovoria, že je to dobré pre biznis.
Nekonečná výstavba vytvára hory odpadkov, ktoré, ak budete konať rozumne, musíte správne zlikvidovať. Tejto vláde je uvažovanie o výhodnejšej likvidácii odpadu jednoducho cudzie.
Odpad je vypúšťaný priamo do mora, na hladine ktorého už pláva množstvo háld nečistôt. Ekológovia si rýchlo uvedomili, že je zbytočné kritizovať úrady v tejto otázke.
Vyženú ich z krajiny a hotovo.
V púštnej krajine by si voda teoreticky mala vážiť viac ako zlato. Zdá sa však, že bohatí Arabi sa naopak chvália možnosťou bezmyšlienkovo plytvať tisíckami galónov vody.
Zavlažovanie golfových ihrísk si v horúcom podnebí vyžaduje nepredstaviteľné množstvo vody! Ale jedného dňa bude aj ropné bohatstvo šejkov vyčerpané …
Medzi arabskými boháčmi je rozšírená móda pre exotické domáce zvieratá. Navyše tu nikoho neprekvapíte vzácnymi mačkami, psami či drahými koňmi. Šejkovia a emíri milujú prechádzky, vedľa nich vedú krotké tigre, levy, leopardy.
Dá sa len hádať, aký ťažký je život pre nešťastných predátorov, pre ktorých je každý deň nekonečný stres. A majiteľom je to jedno. Ak zviera zomrie, kúpia si nové, veď majú peniaze!
Dubaj je niekedy nazývaný aj mestom falošnosti. Kvôli kilogramom zlatých šperkov vidíme žiariace, no ľahostajné úsmevy. Falošné stromy, falošní ľudia, falošné pocity: tí, ktorí žijú v Dubaji už dlho, často hovoria, že v skutočnosti je mesto ako kulisa pre jednu veľkú hru. Arabskí boháči sa tu cítia ako králi a turisti sa na hodinu cítia ako emíri.
Cesty v Dubaji sú plné drahých kabrioletov. Aj policajti sa tu pohybujú v autách, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani milionár. Samotné cesty však nemožno nazvať bezpečnými.
Je tu príliš veľa bezohľadných ľudí, ľudí, ktorí veria, že spolu s drahým autom a právami si kúpili právo ignorovať fyzikálne zákony. Niet divu, že každý rok sa v meste stane toľko dopravných nehôd…
Nikto nás však nenúti žiť v meste uprostred púšte. Stále by bolo pekné tam raz navštíviť. Veď kde inde môžete vidieť toľko divov!
