Ak ste už aspoň raz cestovali lietadlom, možno ste sa čudovali, prečo cestujúci nedostanú padáky v prípade nehody.
Takéto myšlienky sú obzvlášť znepokojujúce, keď sa lietadlo dostane do turbulencií.
Ľudia ďaleko od odvetvia leteckej dopravy jednohlasne opakujú, že všetko je o peniazoch. Pre dopravcov je jednoducho nerentabilné kupovať padáky pre každého cestujúceho.
Sú totiž dosť drahé.
Niektoré „experti“ dokonca hovoria, že v prípade nehody je pre firmy lacnejšie zaplatiť peniaze za mŕtvoly, ako za ošetrenie.
Aj keď sa letecká spoločnosť rozhodne kúpiť padáky, bude veľmi problematické nájsť miesto na ich uloženie.
Hádzať ich do batožinového priestoru je zlý nápad, mali by byť po ruke ako posledná nádej.
V tom prípade by sme prišli o miesto na príručnú batožinu, kam by sa potenciálne umiestňovali padáky.
Predstavte si však situáciu: Lietadlo začína padať, všetci sa v panike chytajú za batohy.
Stop! Vie ich niekto z cestujúcich používať?
Aby ste sa naučili základy parašutizmu, budete musieť stráviť aspoň dve hodiny tréningom.
Tu narážame na ďalší problém. Všetci ľudia sú rôznej výšky a rôznej postavy. Ku každému je potrebné prispôsobiť padák individuálne. Každý popruh musí byť pevne pripevnený a to sa nepripraví za minútu.
Niektorí nadšenci, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, si položili veľmi zaujímavú otázku:
oplatí sa potom vydávať padáky posádke lietadla?
Ak totiž vyskočia vycvičení piloti, kto bude riadiť lietadlo?
Predpokladajme, že padáky tam stále sú.
Zachránia sa v prípade typického leteckého nešťastia?
Je dokázané, že najviac nehôd sa stane pri pristávaní a vzlete. V tomto prípade drahocenný padák nijako nepomôže.
V jednom prípade z milióna sa poruchy vyskytnú v bežnej výške 10 kilometrov.
Test ukázal, že pokojní a pripravení ľudia sa evakuujú do minúty a pol.
Čo sa stane v reálnom živote, keď vystrašení pasažieri spanikária?
Inštruktori parašutizmu hovoria, že aj ľudia, ktorí si zoskok zaplatili a dlhodobo sa psychicky pripravovali, ho často na poslednú chvíľu odmietajú. Je to dokonca viac ako polovica z nich.
Vráťme sa do výšky 10 tisíc metrov.
Pri dlhom otváraní dverí dôjde k odtlakovaniu kabíny, čo nevyhnutne zabije tých, ktorí nevyskočili medzi prvými.
Skokani cez sa musia pripraviť na 50-stupňový mráz a minimálnu koncentráciu kyslíka.
Nepripravený človek v takýchto podmienkach jednoducho neprežije. Ak aj nejakým zázračným spôsobom pristane, tak s najväčšou pravdepodobnosťou uprostred oceánu alebo opustenej stepi.
Ukazuje sa, že padáky na palube lietadla nie sú vôbec potrebné.
Ostáva nám teda len dúfať v profesionalitu pilotov a dobré poveternostné podmienky pri každom lete.
Nie je však dôvod na obavy.
Podľa štatistík je pravdepodobnosť, že zomriete v dôsledku leteckého nešťastia, 1 z 11 miliónov, pričom smrť v dôsledku dopravnej nehody sa stáva oveľa častejšie: 1 z 5 tisíc prípadov.
