George a Bonnie vždy žili celkom skromne. Rodina má malý súkromný dom s tromi izbami a susediacim pozemkom.
V dome je tak málo miesta, že nestačí ani zaobstarať si psa či mačku. V jednej z izieb býva najmladšia dcéra, študentka, v druhej syn s manželkou.
Napriek takýmto pomerom žila rodina veľmi priateľsky, až kým jedného dňa neprišli do malého domčeka problémy.
Seanovi rodičia sú spolu viac ako 60 rokov. Celý ten čas nepotrebovali žiadnu pomoc. S pribúdajúcim vekom však bolo pre nich stále ťažšie fungovať: u Georga sa začala prejavovať demencia a Bonnie, ktorá si nedávno zlomila bedrový kĺb, bola nútená pohybovať sa na invalidnom vozíku a sotva sa o seba dokázala postarať.
Starší ľudia sa už nezaobišli bez vonkajšej pomoci, potrebovali neustálu starostlivosť.
Sean s manželkou chceli predať dom, aby si kúpili väčší dom s dostatkom miesta pre všetkých. Peniaze však veľmi chýbali. Jedinou možnosťou bolo dať jeho rodičov do domova dôchodcov a čo najskôr ich navštíviť. Sean to svojim rodičom nemohol urobiť, pretože sa to rovnalo zrade.
Kým jeho žena vyjednávala s bankou ohľadom úveru, Sean rozmýšľal, ako problém vyriešiť.
Cesta von bola celkom jednoduchá. Muž sa rozhodol urobiť ďalšiu samostatnú izbu pre svojich milovaných rodičov vo vlastnom dome.
Dom mal veľký suterén, kde sa nachádzala rekreačná miestnosť. Bol tam biliardový stôl a dve pohovky. Suterén bolo potrebné zatepliť, opraviť a napojiť na elektrinu aj vodu. Sean predal dom svojich rodičov a výťažok použil na rekonštrukciu. Sean okrem sprchy a toalety vytvoril v suteréne aj malú kuchynku.
Bonnie a George teraz žijú v skvelom byte, kde je všetko tak, aby si mohli užívať svoje zaslúžené pohodlie. Navyše, syn a nevesta ich môžu kedykoľvek navštíviť a pomôcť s domácimi prácami.
