Po štyroch rokoch, keď sa žena nedokázala zmieriť s myšlienkou, že jej matka zomrela, použila umelú inteligenciu, aby sa s ňou „porozprávala“.
Spomínaná herečka Sirine Malasová sa obrátila na chatbota, ktorý údajne dokáže „simulovať mŕtvych“. Neskôr povedala, že výsledky boli „desivé“, informovala spravodajská stanica Sky News.
„Keď ste zraniteľní, akceptujete všetko,“ povedala Sirine, ktorá sa po úteku zo Sýrie v roku 2015 usadila v Nemecku. Jeho matka Nadža zostala vo svojej vlasti.
Sirine porodila svoje prvé dieťa v Berlíne a najviac zo všetkého si želala, aby sa jej stará mama mohla osobne stretnúť so svojím vnukom. Náhla smrť 82-ročnej Najah jej však zabránila v osobnom stretnutí s babičkou.
„Bola hnacou silou môjho života. Naučila ma mať rada samu seba.
Celé to bolo kruté, pretože to bolo také náhle. Veľmi, veľmi som chcela, aby sa stretla s mojou dcérou,“ vyznala sa Sirine o svojej matke.
Bolesť, ktorú cítila po Najahinej smrti, bola neznesiteľná. Sirine cítila potrebu nejako si vyliať všetky svoje nevypovedané pocity. „Ak to v sebe držíte, začne vás to zabíjať, začne vás to dusiť. Chcela som mať poslednú šancu porozprávať sa s ním,“ pokračovala.
Po štyroch rokoch citového utrpenia sa Sirine obrátila na projekt December, nástroj umelej inteligencie, ktorý dokáže „oživiť mŕtvych“. Používatelia musia vyplniť krátky online formulár o osobe, ktorú stratili.
Mali by o ňom poskytnúť informácie, ako je vek, príbuzenský vzťah a citát zosnulej osoby. Tieto údaje sa potom vložia do chatbota poháňaného umelou inteligenciou, ktorý vytvorí profil zosnulého, s ktorým sa dá chatovať.
Cieľom programu AI nie je poskytovať odpovede na základe vecnej správnosti. Za 10 dolárov si môžu používatelia hodinu vymieňať správy s chatbotom, akoby sa rozprávali so svojím zosnulým blízkym. Táto skúsenosť však bola pre Sirine „desivá“.
„Boli momenty, ktoré sa zdali byť veľmi reálne.
Boli aj momenty, keď som mala pocit, že takto mohol odpovedať ktokoľvek,“ vyjadrila sa.
Chatbot imitujúci Najah napríklad oslovil Sirine ako Susu, rovnako ako kedysi jej matka, a spýtal sa jej, či dobre je a dodal, že ju bude sledovať, aby sa uistil, že je.
Projekt December má viac ako 3 000 používateľov, z ktorých väčšina používa službu na chatovanie so svojimi zosnulými blízkymi.
Podľa Jasona Rohrera, zakladateľa spoločnosti, sú používateľmi zvyčajne ľudia, ktorí nečakane stratili blízkeho človeka.
„Väčšina ľudí, ktorí používajú službu Project December, vedie posledný rozhovor so svojím zosnulým blízkym a potom pokračuje ďalej,“ povedal Rohrer.
Dodal, že hoci neexistujú dôkazy o tom, že by sa používatelia mohli stať závislými od takýchto nástrojov alebo že by sa ich smútok mohol používaním programu zhoršiť, existujú obavy, že služba môže narušiť prirodzený proces smútenia.
„Väčšina terapií pre pozostalých je o učení sa spracovať neprítomnosť [milovanej osoby] – učiť sa rozpoznať novú realitu alebo nový normál,“ vysvetľuje Billie Dunlevyová, terapeutka akreditovaná Britskou asociáciou pre poradenstvo a psychoterapiu.
Potvrdila, že používanie nástrojov, ako je napríklad projekt December, môže tento proces prerušiť. Niektorí ľudia sa po strate blízkej osoby stiahnu do seba a izolujú sa.
Použitie takéhoto nástroja však neznamená, že sa musia so svojím milovaným definitívne rozlúčiť, čo podľa Dunlevyovej môže byť na škodu ľuďom, ktorí sa naozaj potrebujú naučiť žiť ďalej – to je totiž zmysel smútku.
Sirine však program priniesol niečo, čo jej pomohlo vyrovnať sa so stratou matky. Pretože to je jeden z prínosov chatbota projektu December.
Zdôraznil však, že sa oplatí byť opatrný, ako tieto služby používame.
„Je to veľmi užitočné a veľmi revolučné. Bol som veľmi opatrný, aby som sa v tom nezasekol.
Viem si predstaviť, že ľudia sa môžu stať závislými od jeho používania, môžu sa ním rozčarovať a chcieť uveriť, že je skutočný, až to môže byť škodlivé.
Neodporúčal by som, aby sa na to ľudia príliš upínali, pretože to môže byť nebezpečné,“ varovala Sirine.
