Všetci vieme, že ľudia, ktorí sú nám najbližší, sú tí, ktorí nám môžu spôsobiť najväčšiu bolesť. Poznajú naše silné, ale aj slabé stránky, naše tajomstvá a ak je vzdialenosť medzi nami malá, sú prví, ktorí sa o nás dozvedia najnovšie správy. A to je prirodzené, keďže všetko chceme zdieľať so svojimi blízkymi, nie? Ale sú chvíle, keď láska môže bolieť.
Keď niekoho blízkeho pustíme k sebe, dávame mu úplnú dôveru. A toto puto nám bráni predpokladať o ňom niečo iné, len nie dobré.
Niektorí ľudia však môžu mať iné záujmy a inú povahu, ako sme si mysleli, že v nich vidíme, a preto je niekedy na zamyslenie, či by nebolo lepšie ich vylúčiť z nášho sociálneho okruhu, ak by sme sa ich radšej vzdali (možno neustále) ľutovať.
Aj keď nás niekto viackrát popálil, máme tendenciu odpúšťať a naďalej predpokladať dobré veci o osobe, o ktorej nemôžeme uveriť, že by nám ublížila. Niekedy tomu však musíme čeliť: svet okolo nás nie je vždy taký, aký by sme ho chceli mať – všetci môžeme robiť chyby, no iné je, keď to niekto robí naschvál.
Tu je príbeh, ktorý vám pomôže zistiť, či sú vo vašom okolí ľudia, ktorí vás chcú len využiť:
Vlk a ovca
Do blízkosti dediny často prichádzal vlk, aby si pochutnával na ovečkách. Dedinčanom narobil veľa problémov, no správal sa tak prefíkane a šikovne, že ho nedokázali chytiť, ani ovce pred ním ochrániť.
Zrazu prestal prichádzať do dediny. Miestni si vydýchli a dedinský farár sa rozhodol zistiť, čo sa s vlkom stalo. Vybral sa hľadať vlka do lesa, po mnohých hodinách blúdenia prišiel na čistinku, kde zbadal vlka plakať. Kňaz sa ho spýtal:
— Prečo plačeš, vlk, a prečo si neprišiel zjesť naše jahniatka?
„Trápi ma svedomie,“ odpovedá vlk. „Už to nezvládnem.“ Uvedomil som si, že som urobil chybu a chcem sa zmeniť, chcem sa vrátiť na správnu cestu. A keďže si ty sám prišiel ku mne, preto ťa chcem poprosiť: chceš sa za mňa modliť, aby som sa naozaj vrátil na správnu cestu.
Keď kňaz a vlk prišli do kostola, kňaz sa začal modliť. Vážne o to prosil, lebo vlk mu zožral aj ovce. A vlk znudene pozeral z okna, lebo kázeň a modlitba sa mu zdali príliš únavné. A keď sa pozeral, jeho oči zachytili olejomaľbu: pastieri, ktorí vedú ovečky domov.
Pri pohľade naňho vlk okamžite pocítil rovnaký hlad a napriek svojim sľubom a úmyslom to nemohol zniesť, a tak zavrčal na kňaza:
„Ukončime modlitbu čo najskôr, inak zostanem bez večere!“
Toto je jeden z hlavných znakov zla: keď niekto sľúbi, že niečo zastaví, ubezpečí nás, že sa zmení, a nakoniec zájde ešte ďalej, aby sme opäť trpeli.
Ak stále stojí za to držať takú osobu okolo – to sa musíte rozhodnúť sami, pretože sa môžu stať všetky druhy situácií. Toto podobenstvo je však aj o tom, aký slabý môže byť človek…
