Nová štúdia uverejnená v časopise Proceedings of the Royal Society B zistila, že staré mamy pociťujú k svojim vnúčatám hlbšie citové puto ako k vlastným deťom.
Štúdia, ktorú uskutočnili vedci z Emory University, skúmala mozgy 50 žien, ktoré mali aspoň jedno biologické vnúča vo veku od 3 do 12 rokov.
Mozgy žien boli pozorované pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá skúma mozgovú aktivitu, zatiaľ čo si prezerali fotografie svojich vnúčat, detí, anonymných detí a anonymných dospelých. Na záver vedci analyzovali snímky, aby zistili, ktoré oblasti mozgu boli stimulované.
Okrem toho dostali staré mamy aj dotazníky na posúdenie úrovne ich angažovanosti vo vzťahu k vnúčatám.
„To, čo skutočne vyniká, je aktivácia v oblastiach mozgu spojených s emocionálnou empatiou, čo naznačuje, že staré mamy cítia to, čo cítia ich vnúčatá, keď s nimi komunikujú. Ak sa vnúča usmieva, cítia radosť, ale ak vnúča plače, cítia bolesť a trápenie,“ povedal James Rilling, antropológ a hlavný autor štúdie.
Tím výskumníkov zistil, že oblasť mozgu, ktorá predstavuje kognitívnu empatiu, sa aktivovala, keď staré mamy videli svoje dospelé deti.
„Emocionálna empatia je, keď ste schopní cítiť, čo cíti niekto iný, ale kognitívna empatia je, keď na kognitívnej úrovni chápete, čo cíti niekto iný a prečo,“ dodal James.
Štúdia tvrdí, že staré mamy reagujú kognitívne a emocionálne na vlastnosti malých detí: „Malé deti si pravdepodobne vyvinuli vlastnosti, aby dokázali manipulovať nielen s mozgom matky, ale aj s mozgom starej mamy,“ zažartoval James.
„Dospelé dieťa nemá rovnaký faktor prítulnosti, takže nemusí vyvolať rovnakú emocionálnu reakciu,“ vysvetlil. ZDIEĽAJTE!
