Možno sa vždy budem učiť o tom, ako znovu ľúbiť…

Zobudím sa na to, ako sa môj pes zhlboka nadýchol, pritúlil sa ku mne. Teraz sa cítim bezpečne. Otočil svoju ku mne svoju hlavu, a keď sa naše tváre stretli, začal sa na mňa pozerať so svojimi unavenými očami, preto, že som sa zobudila, pritiahol sa ku mne a svojím mokrým ňufákom sa dotkol môjho líca tak som si povedala ” aj keď si prerušil môj spánok, stále ťa mám rada !”

Niekedy sa nad tým zamýšľam práve vďaka môjmu psovi, o tom ako sa o niekoho dokážeme neskonale zaujímať aj keď je nad nami búrka alebo len tak keď je všetko v poriadku a my si počas dňa spomeniem na tú druhú osobu.

Aj keď sa dokážem v polovicu spánku zobudiť a on je v polospánku, viem, že som človek a jeho osoba. Je to moje klbko šťastia. A možno je len láska komplikovaná na rozdiel od tej zvieracej.

My sme oveľa tvrdohlavejší a pevne zatvorený vo svojej neuveriteľnej samostatnosti.

Možno to malé srdce, ktoré bije medzi štyrmi labkami dokáže lásku pochopiť oveľa lepšie ako ja. Láska je o učení sa a zaujímaní sa o človeka, nestarať sa len o seba. Láska sa nestratí, láska je nájsť a pochopiť aký si človek v náručí toho druhého.Láska sú vlhké pery, zdieľanie postele so sebou. Čistá a jasná.

Drew Coffman

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsov, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Možno sa vždy budem učiť o tom, ako znovu ľúbiť…”