Úprimná pravda, prečo som sa Ti prestala ozývať… Prepáč

Možno to bola iba nešťastná náhoda. Prestala som sa zaujímať alebo som sa z ničoho nič odmlčala. Možno som stretla niekoho, kto nie je ako ty. Ale pravda je taká, že sa o Teba hlboko zaujímam. Chcem iba Teba a chcela som iba Teba. Celý ten čas, pretože prišiel ten čas keď musím opustiť určitú skupinu ľudí kde som si neistá.. Možno to všetko bolo v mojej hlave a Teba som považovala za niečo, načo neviem zabudnúť.

Nakoniec som to musela urobiť.

Myslela som si, že ak Ti dám čas tak si určité veci uvedomíš ale nakoniec mi to prišlo, ako čakanie na vlak, ktorý vôbec nepríde. Nebol som si istá, že vôbec prídeš. Čakala som na niekoho, kto tu nebol po celú dobu. Možno si tu bol fyzicky ale psychicky si tu vôbec nebol. Pozerali sme sa na Seba. Ty a Ja sme si mysleli, že sa pozeráme na niekoho iného.  Pri tebe som chcela byť šťastná, ale mala som pocit, ako keby som ti bola na obtiaž. Zrazu som bola nervózna a zmätená a pýtala som sa samej seba, aké nesprávne kroky som podnikla. Zamrzla som nevedela som sa pohnúť ďalej a začala som sa Ťa báť,  a že robím niečo zlé. Bála som sa, že ťa stratím ale uvedomila som si, že nestratím iba Teba.

Nemôžem sa zamilovať a emociálne sa pripútať do človeka, ktorý ani nevie čo cítim. Môžem chodiť do postele s pocitom, či dávam dostatočne viac alebo nie? Pravda je taká, že som sa nikdy neprestala starať. Už som sa unavila, ako sa o Teba veľmi zaujímam.

Dni plynú nakoniec aj týždne čo si odo mňa nepočul ani jednu správu. Nechcela som ťa otravovať v takom stave akom som bola. Úprimná pravda je, že som nechcela natiahnuť ruku a nedočkať sa žiadnej odozvy. Pravda je taká, že som nechcela byť tá, čo čaká na prvú sms-ku od Teba. Niečo sa zmenilo a bolo to presne ten pohľad na mňa, však ? Možno za tým bolo to, čím si si prechádzala. Možno si jednoducho nemala záujem.

Ale úprimná pravda je taká, že som sa bála vložiť svoje emócie, svoju lásku tam – kde som si nebola istá.

Milovala som Tvoju hru v našom živote, chcela som byť však tvojou súčasťou nie len človekom, čo sa pozerá na celý Tvoj zápas z hľadiska diváka.

Pravda je taká, že som sa úprimne a výhradne starala iba O teba, ale aj tí najlepší ľudia si nevedia udržať tvár pre niekoho, kde nie sú istí ako sa cítia. Musela som si prejsť pokusmi a omylmi, pretože jeden deň bol studený a ďalší horúci. Z tej neistoty som bola vyčerpaná, pretože som si bola tak Tebou istá ale nevedela som, ako vnímaš moje cítenie Ty.

Bolí ma to, samozrejme mi chýbaš ale viem, že ak by som v tom pokračovala oveľa horšie to dopadne a budem sa oveľa viac vyčerpávať. Takže myslím si to, čo hovorím. Oveľa viac by som sa o Teba zaujímala a nebolo by to správne. Čakám, kedy sa začneš zaujímať o mňa práve Ty. Ale čím viac čakám, tým viem, že som nebola tá pravá. A možno ten deň už nikdy nepríde, pretože si to akceptoval a posunul sa ďalej.

Je to super pre ego keď vieš, že sa niekto o teba zaujíma a stará ale ten pocit porážky nie je dosť dobrý. Nemohla som byť tá, čo každý deň povie Ahoj! tak som odišla a čakám kedy mi povieš Zbohom. Nechcela som vyvolať scénu a ani nič podobné, tak som sa odmlčala. Ale bolelo ma to odchádzať od niekoho na kom mi veľmi hlboko záležalo.

Dúfam, že nájdeš presne toho čo hľadá to isté čo Ty.

 ANTON MATTSSON

0 replies on “Úprimná pravda, prečo som sa Ti prestala ozývať… Prepáč”