Viem čo si myslíš. Urobila som niečo zlé? Povedala som niečo príliš intenzívne, príliš hlboké? Nelipla som na ňom príliš? Čo som urobila, že sa som mnou z ničoho nič prestal rozprávať?
Zlatko, počúvaj. NEUROBILA SI NIČ ZLÉ. Toto nie je o tebe. Toto nemá absolútne nič spoločné s tým, čo si povedala, alebo čo si neurobila. Toto má všetko spoločné s ním. Je to proste kretén.
Nepovedala si nič, prečo by ťa prestal mať rád. Neurobila si nič, čo by ho prinútilo sa zrazu vypariť. Nebola si príliš. Nebola si až moc citlivá alebo starostlivá.
Tá skutočná pravda toho všetkého je, že on ťa nikdy nechcel od srdca, už od prvého dňa. Nikdy v sebe nemal silu milovať ťa tak, ako si zaslúžiš. Nikdy mu v jeho hrudi nebilo srdce, ktoré by sa krásou vyrovnalo tomu tvojmu. Nikdy by sa z neho nestal chalan pre teba.
Ja viem, že si myslíš, že to bola tvoja chyba. Že je to tvoja chyba, že je preš. Že je to tvoja chyba, že to nevyšlo. A možno si myslíš, že si ho mohla zmeniť. Že si mohla zmeniť jeho oceľové srdce na zlaté.

Ale zlatko, nemôžeš zmeniť muža ako je on.
On vlastne vôbec nie je muž. Nie je muž, ktorého si zaslúžiš. Nikdy by ani nebol tvoja ďalšia pravá láska alebo tvoj ďalší veľký vzťah. Nikdy by sa z neho nestal ten pravý pre teba, bez ohľadu na to, ako veľmi si to chcela.
Prosím neobviňuj sa za jeho odchod. Za jeho zmiznutie. Za jeho nezrelosť.
Toto je na neho. Toto je všetko jeho chyba. Ty si neurobila nič, čím by si si toto zaslúžila. Neurobila si nič, čím by si zaslúžila túto bolesť a túto dieru vo svojom srdci. Jedného dňa sa obzrieš späť a budeš rada, že odišiel. Jedného dňa, keď sa obzrieš späť sa ešte budeš pýtať čo si vlastne na ňom videla.
A aj on sa obzrie späť a bude sa nenávidieť. Bude sa nenávidieť za to, že nevidel čo bolo priamo pred jeho nosom. Bude sa kúpať v bolesti a vine, pretože opustil to najlepšie, čo mohol kedy v živote mať.
A jedného dňa nájdeš lásku, ktorú si zaslúžiš. Nájdeš lásku, ktorú ti on nikdy nemohol dať. A potom sa usmeješ na svoje minulé ja a povieš jej, že to bude v poriadku.
Budeš v poriadku aj bez neho. Bez neho budeš prekvitať. A on? Bude preklínať deň, keď o tebe pochyboval. On bude vädnúť v púšti, ktorú si sám vytvoril.
A bude si želať tvoje slnko a tvoje záhrady, pretože všetko čo mu zostane budú mraky a hromy-blesky.