Do tejto kapitoly si sa dostala tak trochu rozhádzaná. V tej predchádzajúcej si objavila aspoň tucet rôznych verzií seba samej, ale všetky sa rozpadli v momente, keď odišiel. Takže si sa v náhlom výbuchu odvahy rozhodla odísť. Vydala si sa na cestu, auto plné vecí a srdce plné nádeje a dostala si sa až sem. Vyletela si nad oblaky a znova spadla, hľadajúc príbeh, ktorý by si mohla považovať za svoj.
A dostala si sa až sem.
V deň, keď si sem prišla, poobzerala si sa dookola, vydýchla a zamyslela sa nad tým, čo do pekla si to vlastne urobila. Vzdialená od všetkého známeho, keď si musela čeliť tým prvým nociam sama a neistá, zvažovala si vymyslieť plán úteku. Mohla si ísť späť domov, vrátiť sa k stránkam, čo si žila predtým a nikto by ťa za to nevinil.
Ale ty, odvážne dievča, si sa rozhodla zostať.
Počas prvých dní si zostávala len z tvrdohlavosti. Každé ráno si sa donútila vstať, umyť si zuby, ohodnotiť sa v zrkadle a zabaliť svoje veci. Každý krok bol vedomé rozhodnutie a to ťa dostalo cez prvý týždeň. Potom aj prvý mesiac. Jedného dňa, sľubovala si si, to bude dávať zmysel.
Možno si sa držala nádeje, že to do seba všetko naraz zapadne. Práca, čo si robila, že posilní tvojho ducha, priatelia, ktorých si spoznávala, že tvojho ducha pochopia. Jedného dňa, možno, sa pri západe slnka už nebudeš cítiť sama, neistá a malá.
Ale život ani zďaleka nie je taký jednoduchý a rast nikdy nebol taký priamy. Každú míľu čo si prešla vpred, ťa privítal ďalší dôvod na prehodnotenie tejto cesty. Ten akt rastu, lámania starých zvykov ako kostí a dovolenia našim telám uzdraviť sa, je otrasný, nemotorný a neurčitý.
Ale nejako si sa rozhodla zostať.
Našla si ich, tie kúsky seba, ktoré si hľadala, jeden po druhom. Jeden večer, prekvapená z niečoho, čo niekto povedal, si pocítila z tvojich pľúc stúpať smiech a pripomenul ti radosť. Ďalší večer si niekomu pomohla vymotať sa zo spleti ich bolesti a znovu si objavila svoju silu. A našla si ich všetky – svoju láskavosť, odvahu, ambície, dôvtip, otvorenosť, nežnosť, svoju flexibilnosť – a tým, že si to všetko našla, si stratila trasu svojich stôp.
A teraz si tu, uzatváraš kapitolu, ktorú si si nebola istá či vôbec dokončíš. Prikradlo sa to k tebe, ten záver týchto dní? Keď sa pozrieš do zrkadla, vidíš dievča, ktoré si videla v tú prvú noc, oči hľadajúce a neisté? Alebo vidíš niekoho nového a znovu-obnoveného?
Ja ťažké prísť na to ako žiť, byť tou odvážnou, ale ty si sa naučila, že žiadna kapitola netrvá večne.
Rozhodla si sa zostať na tomto kurze, napísať svoj život v trúfalých smeroch a nájsť kúsky seba uprostred všetkej neistoty.
Našla si odvahu jej veriť, tomu dievčaťu, ktoré na seba stavilo, že dokáže zvládnuť nepoznané a ona ti dala ten rast, ktorý si potrebovala. Napísala si túto kapitolu, odvážnu kapitolu a napíšeš aj všetky ostatné, čo ťa ešte čakajú.
