Aj keď sme obaja išli svojou vlastnou cestou, stále za teba Bohu ďakujem

Vždy, keď čítam naše staré konverzácie v hlave počujem tvoj hlas. Stále si viem predstaviť tie čiary na tvojej tvári, ten úsmev, ktorý sa vždy zmenil na úškrn. Stále cítim tvoj dotyk, taký jemný na mojej brade, keď si si ju nakláňal k sebe akoby som bola malá a vzácna.

Pri nikom inom som sa tak necítila.

Vždy som chcela byť smelá, vždy som chcela byť silná – žena, s ktorou môžeš počítať. Ale ty si videl cez tú tvrdú schránku. Videl si tú silnú ale citlivú ženu, ktorá len chcela byť milovaná.

A ja som ťa milovala.

Naučil si ma ako nechať ísť. Naučil si ma dôverovať. Naučil si ma, že pustiť si niekoho blízko nie je zlé, aj keď to možno neskoční tak, ako by som chcela.

Naučil si ma, že láska je nádherná, aj keď ti zlomí srdce.

Naučil si ma, že niekedy milujeme ale strácame, ale stále to stojí za to.

Dnes som na teba myslela. Na čas, ktorý prešiel, o hodinách a uliciach a diaľniciach a križovatkách medzi nami. Myslela som na tvoj smiech, ako ma napĺňal. Myslela som na tvoje bozky, také jemné na mojom čele. Tam kde som ich milovala najviac.

Na moment si bol všetkým, čo som chcela. Ale ten moment netrval večne.

Chceli sme iné veci, viedli sme rozdielne životy.

Možno Boh nechcel, aby si bol so mnou navždy. A už som sa naučila to prijať. Teraz už chápem. Niekedy je ľuďom súdené dotknúť sa našich životov len na chvíľku.

Niekedy to bolí, ten fakt, že už tu nie si.
Ale stále Mu ďakujem, že mi ťa poslal.

tumblr.com

Viem, že Boh má vždy na pamäti vyššie dobro. Vie, že naše životy sú požehnané našimi bozkami. Vedel, že do toho vpadneme, že padneme tvrdo, a potom vypadneme.

A celý ten čas čo som sa cítila zlomená, On ma učil ako sa uzdraviť.

Som vďačná, že mi ťa dal. Že mi dal muža, ktorého som hľadala, aj keď ten muž nie je ten, za ktorého sa vydám. Som vďačná za všetko čo som sa naučila, keď som ťa milovala. Že nemôžeš zmeniť ľudí, nemôžeš zmeniť ich srdcia. Že niekedy načasovanie je všetko. A že niekedy ti všetky druhé šance dôjdu, a to je okej.

Čas a priestor budú vždy liečiť.

Som vďačná, že mi ťa Boh dal – nedokonalého, chybného, úžasne komplikovaného, ktorý zažal v mojej duši oheň.

tumblr.com

Možno sme jeden pre druhého neboli tí praví. Možno by sme sa spálili na popol namiesto toho, aby sme zažali svet naším svetlom. Možno by sme jeden druhého odtiahli od Neho, od viery, od krásy, ktorú tento svet ponúka.

Neviem síce odpovede, ale aj napriek tomu verím v Neho.

Teraz sme oddelení, už si viac nespievame tie isté piesne, už viac nie sme dve srdcia bijúce v jednom rytme. Ale začala som chápať, že je to časť života, časť milovania.

Verím, že On má pre nás plány, pre teba, pre mňa.

Aj keď si nie som istá čo sa teraz stane, kam pôjdem, koho budem milovať, alebo či ti vôbec ešte niekedy skrížim cestu, viem, že veci sa dejú kvôli nejakému dôvodu. A dejú sa podľa Jeho plánu.

A bez ohľadu na to ako veľmi sa naše životy zmenia, nikdy sa neobzriem späť s ľútosťou. Boh mi ťa dal, dal mi lásku, dal mi naše malé dočasné navždy. A za to budem navždy vďačná.