Nasledujúci príbeh vyrozprávala Američanka Kelly Benham Frenchová…
Počas najhoršej noci nášho života, kedy naša 450 gramová dcérka ležala v tme inkubátora, si môj manžel otvoril knihu a začal nahlas čítať:
„Kapitola prvá. Chlapec, ktorý prežil.“
Zdalo sa mi zvláštne, že si vybral prvú knihu zo sedemdielnej série s celkovým objemom viac ako 4000 strán pre dievčatko, ktoré nemuselo prežiť nasledujúcu noc.
„Možno by bolo lepšia „Dobrú noc, Mesiačik!“, čo povieš?,“ navrhla som. „Veď je to dobrá kniha.
Tom chápal všetkému omnoho lepšie ako ja. Chcel, aby Juniper, ktorá sa narodila takmer v 23.týždni tehotenstva, počula príbeh o deťoch, ktoré vedia lietať. Chcel jej čítať o chlapcovi, ktorý prežil aj to najhoršie zlo sveta, pretože jeho matka bola pri ňom a chránila ho vlastným životom.
V našej rodine sú knihy o Harry Potterovi prečítané odzadu dopredu a naopak. Môj manžel chcel, aby sa naša dcérka stala súčasťou tohto kmeňa. Moji nevlastní synovia Nat a Sam vyrástli na týchto knihách, ktoré čítavali na kolenách pod stolom. Nemohla chýbať ani výroba magických paličiek. Keď mali 11 rokov, obaja si každý deň kontrolovali poštovú schránku, pretože zúfalo dúfali, že aj im príde pozvánka na Rokfort.
Príbehy J.K. Rowlingovej a piesne Springsteena predstavovali našu spoločnú mytológiu.
A teraz, držiac túto knihu s dávno strateným obalom, si Tom sadol k našej dcérke, ktorú obklopilo ochranné kúzlo lásky.
Príbehy sú zložené tak, aby človek našiel zmysel v náhodných poradiach. Ponúkajú nám svoju osobnú históriu a identitu.
Nemalo zmysel, aby Juniper vpadla do tohto sveta v 16-týždňovom predstihu vo veľkosti mačiatka. Nemalo žiaden zmysel, že jej život závisel od prístrojov a kedykoľvek sa mohol skončiť. Nemalo zmysel starať sa o dieťa v plastovom boxe, no my sme sa to naučili.
„Príbehy sú sľubom,“ povedal mi Tom, keď našiel čas nad tým popremýšľať. „Sľubujú, že koniec stojí za čakanie.“
Samozrejme, Juniper mu nerozumela ani slovo.
No s pomocou monitora, ktorý bol hneď vedľa jej inkubátora, bolo možné povedať, že sa jej páčia úryvky, kde sa spomína Hermiona a nepáči sa jej hrubý hlas pochádzajúci od Hagrida.
Počas toho, ako jej Tom čítal, začalo sa jej ľahšie dýchať, jej teplota sa vyrovnala a vyzerala byť pokojnejšia. Tom každý odsek čítal vo spevavom tóne, v pokojnom tóne a hneď, ako prestal, hladina kyslíka prudko klesla a spustil sa alarm.
„Čítajte ďalej!“ kričali sestričky.
Po tom, čo dočítal prvú knihu, mala Juniper ďalšiu strašnú noc. Okamžite sme utekali do nemocnice a so slzami v očiach sme sadali za volant.
„Čo keby nepočula koniec príbehu?“, povedal manžel. „Zrazu by nevedela, ako to všetko skončí, však?“
O 5 rokov neskôr z malej Juniper vyrástlo krásne a veselé dievčatko. Raz, keď bola v škôlke, nám domov prišiel obrovský balík. V adrese odosielateľa bol uvedený Edinburgh. Rozhodla som sa počkať, kým sa Juniper nevráti zo škôlky.
„To je pre mňa?“ opýtala sa. Nevidela, ako sa mi trasú ruky.
Nepovedala som jej, že mesiac dozadu mi Joanne Rowlingová napísala na sociálnej sieti Twitter. Povedala, že počula o príbehu našej dcérky z rádia a spozornela, keď začula meno Harry. Priznala sa, že plakala a rozhodla sa, že nám niečo pošle.
Keď som prvýkrát videla správu od nej, začala som kričať. Potom som sa pokúsila využiť príležitosť a napísala jej, že nám už dala strašne veľa. Som si istá, že som s týmto neuspela.
Povedala som jej, že jej knihy sa k nám dostanú vždy v štyroch kópiách, aby sme sa o ne nemuseli deliť. Počas našich spoločných čitateľských krúžkov súťažíme v rýchlom čítaní, no posledné kapitoly čítame pomalšie, pretože nechceme, aby sa kniha skončila.
Keď sa Juniper objavila na tomto svete a Tom jej začal čítať, tieto príbehy mi pomohli vidieť, že rodičovská povinnosť nie je žiadna abstrakcia v budúcnosti, ale veľmi špecifická vec, ktorú môžem teraz urobiť bez ohľadu na to, koľko času mi ostáva. Mne a Tomovi pomohli napísať príbeh nášho života – v krajnej miere aj o tých dlhých, bolestivých mesiacoch.
Dali celej generácii detí ten najlepší dar na svete: poučenie o láske a priateľstve, o odvahe a dôstojnosti, o schopnosti preniesť sa na najlepšie a najkrajšie miesta prostredníctvom otáčania strán. Našej rodine dali posvätný text. Previedli nás cez temnotu.
Túto fotografiu som poslala Joanne Rowlingovej:
Potom som otvorila balík s autorkinými knihami, ktoré prišli zo samotného Škótska a dala som ich do rúk mojej dcérky.
„Ona ma ľúbi,“ povedala, pretože ich už poznala. Držala si ich pevne pri sebe.
Otvorila som prvú knihu a prečítala som jej, čo tam bolo napísané:
„Pre Juniper, Dievčatku, Ktoré Prežilo! S láskou, J.K. Rowlingová.“
O pár mesiacov neskôr bola publikovaná aj naša vlastná kniha. Hovorí o príbehu 6 mesiacov strávených pri Juniper v nemocnici, v neexistujúcom prázdne medzi maternicou a svetom. Píše sa v nej o vede, ktorá to všetko umožnila a o láske, ktorá ju nakoniec zachránila.
Je tam Harry, Hermiona, Ron, Ginny, Dobby a všetci ostatní, pretože boli s nami po celý ten čas, rovnako ako aj lekári, sestričky a Pán Boh.
Keď kniha vyšla, jednu kópiu sme poslali aj Joanne do Škótska, s vlastnoručným autogramom od Juniper:
„Pre Jo, ktorá nás naučila veriť. S láskou a vďačnosťou, Kelly, Tom, Juniper.“
Teraz sú po celom dome porozhadzované obrázky Rokfortskej strednej školy. V prezidentských voľbách hlasovala za Hermionu. Hovorí, že v noci sa jej o nej aj sníva.
Včera sme otvorili knihu Kameň Mudrcov a začali jej čítať príbeh od začiatku. Teraz bola už dostatočne stará na to, aby porozumela každému slovu.
Čaká tam na ňu hipogryf, ohnivá strela, časovrat a obrovský krásny svet, kde sú dievčatá múdrejšie než všetci ostatní, najvzdialenejší ľudia sa stávajú najlepšími priateľmi a nikoho nemožno súdiť, kým nebude na jeho mieste. Knihy jej pripomínajú, že nikto v tomto živote nie je sám a že deti v sebe nesú silu zmeniť svet k lepšiemu.
Verím, že si spomenie na to, ako časť tohto čarovného príbehu bola s ňou po celý ten čas, od úplného začiatku.
zdroj:.upworthy.com
