Kabelka od Louis Vuitton či Bugatti za niekoľko miliónov, nablýskané Rolexy – to všetko sú klasické znaky človeka z elitnej triedy.
Takéto ukazovanie sa na stretnutiach extrémne bohatých ľudí je čoraz viac zriedkavejšie. Títo ľudia míňajú neuveriteľné množstvo peňazí na ochranu a súkromie, odmietajú bývať v prominentných vilách, ktoré sú zmapované prostredníctvom spoločnosti Google.
A v časoch, kedy si vďaka masovej spotrebe môže rovnaká, nižšia ale aj stredná trieda dovoliť veci rovnakej značky sa bohatí odmietajú prezentovať s týmito symbolmi materiálneho statusu.
Výskumná pracovníčka Elizabeth Kerrid-Halkett to nazvala konzum bez predvádzania (non-show off consumption), na rozdiel od predvádzania („show-off“), ktorá bola charakteristická pre vyššie vrstvy spoločnosti z predchádzajúcej éry.
Jednoducho povedané, v dnešnej dobe sa už nemusíte chváliť svojím bohatstvom. Ide o rastúci trend nielen medzi milionármi a miliardármi, ale aj medzi tými, ktorých Kerrid-Halkett nazýva „predstierajúcou triedou“
„Táto nová elita si upevňuje svoj status získavaním nových vedomostí a vytváraním kultúrnych hodnôt, nehovoriac o adekvátnom charaktere výdajov,“ píše Kerrid-Halkettová.
„Odmietajúc zjavný materializmus, bohatí investujú oveľa viac do vzdelávania, voľného času a zdravia – to všetko je nehmotné, no stojí to mnohokrát viac, než akákoľvek kabelka, ktorú si môže dovoliť človek strednej triedy.“
Novinár JC Pan opisuje, ako sa rodičia snažia preniesť privilégia ich postavenia na svoje deti:
„Platia deťom za mimoriadne kvalitnú lekársku starostlivosť, berú ich na vzdelávacie pobyty na Galapágy a čo je najdôležitejšie, dávajú prednosť vzdelaniu – od popredných materských škôl až po učenie sa na najlepších univerzitách. V roku 2014, najbohatšie 1% obyvateľstva minulo na vzdelávanie o 860“ viac ako bežný priemer.“
Mnohí rodičia tiež investujú do vlastného vzdelávania a dosahovania cieľov, pracujú nadčasy…To je ďalší moderný spôsob, ako kladú dôraz na svoje postavenie v spoločnosti.
Existuje ešte ďalší, celkom logický znak vysokého postavenia – zdravie a krása.
„Kultúrna elita vynakladá pomerne málo na kozmetiku, no investuje do cvičenia, pretože sa domnieva, že telo (rovnako ako aj jedlo), by malo vyzerať prirodzene,“ tvrdí Simon Cooper, analytik spoločnosti Financial Times.
„Štíhle, vypracované telo vyjadruje perspektívu tejto triedy: aj voľný čas využívajú produktívnym spôsobom. Namiesto prechádzok po nákupných centrách sú ich účty na sociálnych sieťach plné rodinnej turistiky po horách.“
Chválenie sa svojimi autami či platmi považuje súčasná elita za znak zlého vkusu. Možno, že v blízkej budúcnosti znakom milionára nebudú jachty, ale diplomy a bicepsy!
Aký je váš názor na takýto postoj k životu?
