štvrtok, 26 decembra, 2024

Pôvod 10 druhov zeleniny, ktoré máme na stole. Nebudete veriť, odkiaľ pochádzajú uhorky!

História zeleniny sa začína na začiatku moderných ľudí, keď lovci-zberači opustili Afriku a začali osídľovať celú planétu, píše The Plant Guide.

Pestovať užitočné rastliny sa človek naučil už veľmi dávno, ešte v dobe kamennej. Najskôr ľudia iba zbierali to čo im dávala príroda a čo sa dalo použiť ako jedlo – plody, listy, semená.

Neskôr začali zachovávať určité druhy stromov, kríkov, tráv, ktoré im dávali jedlo. Následne vzniklo primitívne poľnohospodárstvo, keď ľudia zasiali semená užitočných rastlín a zbierali úrodu.

Nedobrovoľne sa starovekí poľnohospodári stali tiež elementárnymi chovateľmi – však vybrali rastliny s chutnými plodmi, vysokou plodnosťou a ďalšími prospešnými vlastnosťami. Vo všeobecnosti, všetky zeleninové rastliny majú svoju dlhovekú históriu.

Tu sú niektoré z nich:

Zemiaky.

Wikimedia Commons

Zemiaky sa v Európe objavili len celkom nedávno – v 1565 roku. Priviezli ich z Južnej Ameriky španielski námorníci.

Cesta tejto kultúry z Ameriky na náš stôl bola však veľmi dlhá. Spočiatku ju pestovali v záhradách ako okrasnú rastlinu, potom začali variť zelené bobule a až neskôr konzumovať hľuzy. Aj tak však ešte v roku 1800 boli zemiaky také vzácne, že ich spájali ruka v ruke so sviatkami a oslavami.

Prvý pokus o rozšírenie novej kultúry skončil neúspechom. Hospodári nepoznali schopnosť zemiakov vytvárať hľuzy a do jedla používali zelené semená, čo viedlo k hromadným otravám. Preto dokonca v rokoch 1830-1840 sa vyskytlo takzvané «zemiakové povstanie» — roľníci boli nútení pestovať zemiaky, ktoré nazývali «čertovo jablko».

Postupne zemiaky dobývali nové oblasti a dnes ich pestujú už dokonca aj za polárnym kruhom!

Paradajky.

Wikimedia Commons

Rodina paradajok tiež pochádza z Južnej Ameriky. Divoké formy tejto rastliny sa stále vyskytujú v Peru, na Kanárskych či Filipínskych ostrovoch.

Predpokladá sa, že paradajky do Európy priniesli v polovici 16. storočia. Dlho však boli v Európe považované za dekoratívne rastliny. V Nemecku kvetináče s paradajkami dávali do obývačiek, vo Francúzsku ich dávali do altánkov, a v Anglicku a v Rusku ich pestovali v skleníkoch medzi vzácnymi kvetmi.

Do začiatku 19. storočia považovali paradajky v Európe za nejedlé. V Amerike ich považovali dokonca za smrteľne jedovaté. Je známy prípad, keď chceli paradajkami otráviť generála Gerogea Washingtona, ktorý sa po „otrave“ dožil ešte mnoho rokov a stal sa prvým prezidentom USA.

V polovici 19. storočia sa paradajky stali veľmi rozšíreným a populárnym druhom zeleniny.

Mrkva.

Wikimedia Commons

Mrkva – staroveká koreňová zelenina, ktorú ľudia konzumujú už 4 tisíc rokov. Mrkvu poznali už starovekí Gréci aj Rimania.

Pestovanie mrkvy pokračovalo aj v stredoveku. Bola čestným jedlom na dvore cisára Karola Veľkého. Až do 16. storočia bola považovaná za delikatesu.

Iba v 17. storočí začali mrkvu pestovať všade, a práve vtedy vznikla aj jej najznámejšia odroda, akú poznáme dnes. V tom istom čase sa objavili aj mrkvové omáčky, ktoré do dnešných dní považujú frarncúzi aj nemci za pochúťku.

Cesnak.

Wikimedia Commons

Cesnak, ako aj cibuľu, používali už starovekom Egypte, o čom svedčia aj nápisy na Cheopsovej pyramíde: kŕmili ním stavbárov, ktorý na nej pracovali. Odnepamäti cesnak pestujú aj v Číne. V čínskej abecede je znak pre cesnak jedným z úplne najstarších.

V Starom Grécku cesnak síce pestovali, ale nezaraďovali ho do denného jedla, lebo jeho vôňa bola považovaná za krajne nepríjemnú a urážala bohov.

V starom Ríme ho konzumovali slobodní občania, zaradení medzi chudobných. Od Rimanov cesnak prešiel do stredovekej Európy. Jednoduchí ľudia trpiaci nedostatkom zdravej výživy v ňom videli istotu zdravia.

Cibuľa.

Wikimedia Commons

Od nepamäti kultivovali cibuľu Egypťania, u ktorých sa tešila univerzálnej obľúbenosti. V starovekom Grécku ju považovali za posvätnú rastlinu: chápali ju ako symbol štruktúry vesmíru.

Na slávnostiach boha Pana – ochrancu lesov a polí – boli jeho sochy okrášlené cibuľou. Významní obyvatelia starovekého Grécka však cibuľu nekonzumovali, kvôli pretrvávajúcemu silnému zápachu.

Starí Rimania prebrali cibuľu od Grékov. V Ríme ju konzumovali ľudia všetkých tried, každodenne aspoň jednu porciu. Aby zabránili nepríjemnému zápachu zajedali ju petržlenom a vlašskými orechmi.

Od Rimanov prešla cibuľa k starým Nemcom, ktorý keď chceli človeka pochváliť alebo vyzdvihnúť, porovnávali ho s cibuľou. Cibuľovými kvetmi zdobili svojich hrdinov, ktorí sa vyznamenali v boji. V Španielsku a Portugalsku cibuľa dodnes predstavuje základnú zložku každodennej stravy.

Uhorky.

Delange

Za rodisko uhoriek sa považuje India, kde do dnešných dní môžete nájsť jeden z jej divých druhov. V Indii začali uhorky konzumovať už 3000 rokov pred naším letopočtom.

Vyobrazenia uhoriek na obetných stoloch, ktoré sa nachádzajú na pamätníkoch starovekých egypťanov, dokazujú, že aj oni poznali a milovali túto zeleninu. V chráme Dahirel-Bars sú nakreslené zelené okrasné uhorky spolu s hroznom. A v Grécku v časoch Homéra dokonca existovalo mesto Sikoón — «mesto uhoriek».

Starovekí Rimania pestovali uhorky v skleníkoch a solili ich v kadiach. Už v starovekých dobách sa uhorková šťava osvedčila aj ako vynikajúci kozmetický prípravok, čistiaca a chrániaca pokožku. Do prášku sa primiešali najemno rozdrvené uhorkové semienka a tiež sa používala na vyhladenie vrások.

Pravdepodobne jedným z prvých národov, ktorý obchodovali s Byzanciou, a začali pestovať uhorky boli slovania. Od nich sa táto zelenina dostala až k Nemcom.

Kapusta.

Wikimedia Commons

Kapusta je jednou z najstarších zeleninových kultúr pestovaných v Stredozemí a južnej Európe – viac ako 4,5 tisíc rokov.

Podľa jednej z legiend, boh Jupiter, zatiaľ čo sa pokúšal rozsúdiť pri oltári dvoch rozpoluplných veštopiscov, sa veľmi vyčerpal. Od veľkej záťaže sa jeho čelo skropilo potom. Pár kvapiek dopadlo z čela otca bohov aj na zem a práve z nich vyrástla kapusta.

Roľníci starovekého Ríma, mali obzvlášť radi kapustu s hovädzím mäsom a bôbmi. Staroveký grécky prírodopisec a filozof, jeden z prvých botanikov antiky, Teofrast, vo svojej slávnej práci «Štúdie o rastlinách» podrobne opísal a zdokumentoval tri odrody kapusty, ktoré sa v tých ďalekých časoch pestovali v Aténach.

Starovekí Gréci a Rimania kapuste pripisovali veľký význam, pretože je pokladali za liek, schopný vyliečiť takmer všetky choroby. V stredoveku v Európe záujem o kapustu iba vzrástol: slávny vedec, filozof a lekár, Avicenna, venoval kapuste pomerne veľa priestoru vo svojej encyklopédii teoretickej a klinickej medicíny «Canon medicinae».

Reďkovka.

Wikimedia Commons

Reďkovka pochádza z Egypta a Číny. O kultivácii reďkovky v starovekom Egypte svedčia nápisy na Cheopsovej pyramíde podobne ako o cesnaku. Z reďkovkových semien v Egypte pripravovali veľmi rozšírený rastlinný olej, ktorý tiež produkovali aj starovekí Číňania.

Z Egypta sa reďkovka dostala do antického Grécka a odtiaľ do celej Európy. Počas slávností zasvätených bohovi Apollónovi, prinášali Gréci k jeho oltárom tri z hlavných koreňových plodín — reďkovku, cviklu, mrkvu.

Novšie druhy, ktoré poznáme dnes sa pravdepodobne objavili v stredoveku.

Špenát.

Wikia

Vo voľnej prírode sa špenát nachádza v Prednej Ázii a jeho kultivácia začala v Perzii. Po veľkej hodvábnej ceste ho dopravili aj do Číny, kde v polovici 7. storočia dostal pomenovanie «perzská zelenina».

Zo stredomorskej oblasti pochádzajú prvé zápisy o pestovaní špenátu z troch arabských spisov 11. storočia. Špenát bol jedným z populárnejších druhov zeleniny arabského sveta, ktorému venovali aj špeciálne traktáty.

Obyvateľom kresťanskej Európy (pôvodne Sicílie a Španielska) bola táto zelenina predstavená okolo 13. storočia. V stredoveku sa im podarilo skultivovať špeciálnu odrodu špenátu s ostrejšími semenami, ktorá je dnes už prakticky zabudnutá. V Taliansku v 15. storočí špenát považovali za jarnú zeleninu, ktorá sa dokonale hodila na konzumáciu počas Veľkého Pôstu.

Na francúzskom kráľovskom dvore zmódnila konzumáciu špenátu Talianka Katarína Medici. Vyžadovala, aby sa špenát podával s každým jedlom. Práve v polovici 16. storočia v Európe sa rozšíril moderný druh špenátu — bez horkosti, so širokými listami a okrúhlymi semenami.

Cvikla.

Fitness World

Divorastúca cvikla sa dodnes vyskytuje v Iráne, na pobreží Stredozemného, Čierneho a Kaspického mora a tiež v Indii a Číne.

Už 2000 rokov pred naším letopočtom bola známa, ale neobľúbená v starovekej Perzii, kde ju považovali za symbol hádok a intríg a používali ju predovšetkým ako lekársku bylinu. Až v roku 800 pred naším letopočtom začali červenú repu pestovať v prednej Ázii ako koreňovú zeleninu.

Pestovali ju aj v starovekom Grécku. Za symbol hádok ju považovali aj starí Rimania, ale to im nebránilo v tom, aby ju zaradili medzi svoje obľúbené jedlá. Jedli nielen korene, ale aj listy.

Rímsky cisár Tibérius nariadil, aby Rímom pokorené nemecké národy odovzdávali daň v podobe červenej repy, čo prispelo k širokému rozšíreniu tejto zeleniny po Rýne.

 

A aká je vaša obľúbená zelenina?

 

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Najnovšie

Nová štúdia naznačuje, že mimozemšťania môžu existovať v multiverze, ako vo filmoch o superhrdinoch

Mimozemský život pravdepodobne existuje, ale podľa niektorých vedcov ho...

Elon Musk prezradil nie príliš jednoduchú hádanku, ktorú rád kladie uchádzačom o zamestnanie na pohovoroch

Elon Musk, známy svojou výstrednosťou, má vlastný spôsob riadenia...

10 najkrajších vianočných slovenských pesničiek, ktoré vám spríjemnia tieto sviatky

Zo všetkých strán sa na nás valí vianočný ošiaľ...

Prečítaj si aj

Nová štúdia naznačuje, že mimozemšťania môžu existovať v multiverze, ako vo filmoch o superhrdinoch

Mimozemský život pravdepodobne existuje, ale podľa niektorých vedcov ho...

Elon Musk prezradil nie príliš jednoduchú hádanku, ktorú rád kladie uchádzačom o zamestnanie na pohovoroch

Elon Musk, známy svojou výstrednosťou, má vlastný spôsob riadenia...

10 najkrajších vianočných slovenských pesničiek, ktoré vám spríjemnia tieto sviatky

Zo všetkých strán sa na nás valí vianočný ošiaľ...

December prináša svetlo do tmy. Premena našich životov sa začína TERAZ!

December prináša zmes koncov a začiatkov, svetla a tmy,...
Romana
Romana
Volám sa Romana a som redaktorkou pre portál Mysmezeny.sk Medzi moje obľúbené témy patrí história, vzťahy a náboženstvo 🙏

Nová štúdia naznačuje, že mimozemšťania môžu existovať v multiverze, ako vo filmoch o superhrdinoch

Mimozemský život pravdepodobne existuje, ale podľa niektorých vedcov ho hľadáme na nesprávnom mieste. Nová štúdia naznačuje, že môžu existovať aj iné vesmíry, v ktorých...

Tehotenstvo či mŕtva líška: 29 faktov, ktoré ste o filme Tri oriešky pre Popolušku určite dodnes nevedeli

Pamätáte si na skvelý film Tri oriešky pre Popolušku? Že ste ho videli niekoľkokrát a myslíte si, že o ňom viete všetko? Urobili sme...

Elon Musk prezradil nie príliš jednoduchú hádanku, ktorú rád kladie uchádzačom o zamestnanie na pohovoroch

Elon Musk, známy svojou výstrednosťou, má vlastný spôsob riadenia svojich spoločností, najmä pokiaľ ide o nábor zamestnancov. Na pracovných pohovoroch sa rád pýta uchádzačov...
Verified by MonsterInsights