V novembri 2014, Charlotte Adelmanová dostala správu na Facebooku. Chlapec, ktorého rodina ju počas holokaustu ukrývala pred nacistami v suteréne po dobu 9 mesiacov, sa rozhodol ženu nájsť o 70 rokov neskôr píše sa v people.com.
Charlotte, ktorá je rodáčka z Francúzska, v súčasnosti žije v Scottsdale, v americkom štáte Arizona, nikdy nezabudla na Alaina Quatrevillea. Jeho správa ju urobila najšťastnejším človekom na svete. „Koľko úsilia musel venovať na to, aby ma znova našiel?“, povedala žena. „Musela som sa uštipnúť, aby som tomu uverila.“
86-ročná žena mala v roku 1943 len 11 rokov, keď bola jej židovská rodina rozdelená a vďaka otcovi mohla utiecť do východného Francúzska, kde sa takmer 2 roky skrývala u rodiny Quatrevilleovcov.
Charlotte, dcéra krajčíra, strávila svoje detstvo v Paríži. „Mali sme teplú vodu a sprchu,“ povedala, „Takže sme boli veľmi šťastní.“ Avšak v roku 1940, kedy Nemecko počas druhej svetovej vojny obsadilo Francúzsko, sa všetko zmenilo.
Dva roky po okupácii si Charlottina matka, Raizla Rosenzweigová, vzala deti do detského domova a ju a jej manžela odviedli do nákladného auta, ktoré sa ich chystalo odviezť do koncentračného tábora spolu s ďalšími Židmi.
Jej otcovi sa podarilo utiecť, no jej matka bola nakoniec odvezená do poľského koncentračného tábora Auschwitz. Otec urobil všetko, aby sa mu podarilo zachrániť svoju dcéru. Nová rodina súhlasila s jej prijatím, a tak bola prepašovaná z Paríža na dohodnuté miesto.
Spočiatku dievča chodilo niekoľko mesiacov do školy spolu s ich dvoma deťmi – Jeanette, ktorá v tom čase mala 18 rokov a Alain, ktorý mal len 4 roky. Keď sa Nemci dostali do mesta, dievča sa schovávalo v pivnici neďalekého rozbombardovaného domu.
„Dali mi matrac, vedro s vodou, aby som sa mohla umyť, petrolejovú lampu a hrniec,“ povedala. „Neboli tam žiadne okná, bola tam tma. To, či bol deň alebo noc, som zistila vtedy, keď mi nosili raňajky, obed a večeru.“
„Jednu noc som sa modlila: „Prosím, už tu viac nedokážem byť. Dovoľte mi ísť hore a spať na normálnej posteli,“ povedala. „V tú noc však prišli Nemci. Počula som, ako vstupujú do predných dverí a tak som vkĺzla pod posteľ k stene. Hrýzla som si do päste, pretože som sa bála, že budem kričať.“
Nakoniec ju nenašli. Ďalších 6 mesiacov po vojne prežila u spomínanej rodiny až kým otec, ktorý sa pridal k odporu, si po ňu nakoniec neprišiel. Jej matka zomrela v Osvienčime v roku 1943, zatiaľ čo jej brat bol zachránený vďaka pomoci od inej rodiny.
„Je zázrak, že som prežila,“ hovorí.
Charlotte sa presťahovala do Spojených štátov v roku 1957 po tom, čo sa v Kanade stretla so svojím budúcim manželom Alexom Adelmanom. Pár spolu prežil 50 krásnych rokov, až do jeho smrti v roku 2011. Mali dve deti.
„Nikdy som však nezabudla na Quartevilleovcov,“ hovorí Charlotte. Alain si vypracoval plán stretnutí. „Naozaj chcel, aby moja matka prišla do ich malého mestečka,“ hovorí Charlottina 55-ročná dcéra, Rose Goldbergová. „Vedela som, že to bude vzrušujúce a nevedela som, či to zvládne.“ Nakoniec sa im podarilo stretnúť sa po 78 rokoch, pri židovskom múzeu Mémorial de la Shoah v Paríži, kde sa nachádza aj meno jej matky.
Alain, bývalý profesor matematiky, žije so ženou a troma deťmi vo francúzskych Ardenách. „Toto stretnutie mi pomohlo uvidieť skutočnú Charlotte. Dovtedy to bola pre mňa len vzdialená spomienka z detstva, ktorá už takmer ani nebola skutočnosťou. Moja matka čakala celý svoj život na to, aby ju mohla ešte raz uvidieť.“
Potom odišli do Beaumont-en-Argonne a opäť navštívili dom, kde Charlotte strávila toľko mesiacov života. Nevynechali ani stretnutie s jeho sestrou Jeanette, ktorá ma v súčasnosti 93 rokov.
Avšak samotná Charlotte sa rozhodla o tomto príbehu rozprávať až po smrti svojho manžela, pred siedmimi rokmi. „Nechcem, aby môj príbeh zmizol. Ľudia potrebujú vedieť, čo sa stalo.“