Daniel Lipšic sa na svojom Facebooku vyjadril k prezidentským voľbám. Prehovára Slovákom do duše

DVA V JEDNOM

Ak bude zajtra za prezidenta SR zvolený Maroš Šefčovič, bude po jeho inaugurácii vymenovaný do funkcie predsedu Ústavného súdu Róbert Fico.

V posledných rokoch sa skôr vyhýbam verejným politickým vyjadreniam. Rozhodol som sa urobiť dnes výnimku, pretože vnímam váhanie mnohých konzervatívne zmýšľajúcich ľudí, či vôbec ísť zajtra voliť. Skúsim Vám ponúknuť dôvod, pre ktorý si myslím, že je dôležité zajtra vyjadriť svoj názor. Opätovne sa ospravedlňujem za trochu dlhší status.

Prezidentské voľby nikdy neboli, a ani nie sú, o adopciách detí pármi rovnakého pohlavia, ani o Istanbulskom dohovore. Prezident nijakým relevantným spôsobom nemôže dané témy ovplyvniť.

Píšem to aj preto, že s názormi Zuzany Čaputovej na dané témy nesúhlasím. Naviac si myslím, že vychádza aj z nesprávnych premís. Na Slovensku nestojí pri adopciách otázka, či detské domovy, alebo osvojenie pármi rovnakého pohlavia. Ešte stále je oveľa viac manželských párov so záujmom o adopciu, ako je tzv. právne voľných detí na osvojenie. Samozrejme, sú aj ťažko osvojiteľné deti, napríklad zdravotne postihnuté rómske deti staršie ako 10 rokov. Predstava, že práve tieto deti si budú osvojovať páry rovnakého pohlavia, je však na hranici absurdnosti.

Rovnako súhlasím, že tzv. Istanbulský dohovor predstavuje určité riziko. Ešte v roku 2012 som k nemu robil pre COMECE (komisiu európskych biskupských konferencií) stručnú právnu analýzu. V tom čase ešte mnohí dnešní bojovníci proti „džendžeru“ nemali ani len potuchy o tejto medzinárodnej zmluve.

Trochu mi síce prekáža hystéria v diskusii k tejto téme, ale celkovo považujem za málo prezieravé ratifikovať akékoľvek medzinárodné zmluvy s vágnymi právnymi termínmi, ktorých „evolučný“ výklad (z roka na rok) je zverený do rúk komisie medzinárodných expertov.

Chápem, že viacerí konzervatívci vnímajú ohrozenie zo strany liberálov. Je mi ľúto, že pre určitú časť konzervatívneho spektra sú bližšie ako liberáli ľudia s fašistickými názormi (ako M. Kotleba). A rovnako mi je ľúto, že pre časť liberálneho spektra sú bližšie ako konzervatívci ľudia s neomarxistickými názormi (ako Ľ. Blaha). Chápem aj to, že mnohí konzervatívci takýchto ľudí vidia aj v niektorých predstaviteľoch Progresívneho Slovenska.

Som však presvedčený, že Zuzana Čaputová k nim nepatrí.

A teraz k tomu podstatnému. Začnem tým, že Maroša Šefčoviča som zažil ako nášho veľvyslanca pri Európskej únii v čase môjho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti. Sprevádzal ma na takmer na všetkých rokovaniach Rady ministrov, a tak viem posúdiť, že je kvalitným a zručným diplomatom.

V posledných týždňoch však zanikla téma menovania Róberta Fica za predsedu Ústavného súdu. Poslanec R. Fico sa dokonca nechal počuť, že na Ústavný súd bude možno kandidovať až o 12 rokov. Tak – jemne povedané – bol by som opatrný. V roku 2010 sme mali mať diaľnicu do Košíc, a v roku 2014 už nemal byť v politike. Pozorujúc jeho zúfalstvo posledných týždňov a mesiacov, som presvedčený, že by využil akúkoľvek šancu odísť na túto prestížnu ústavnú funkciu.

A pozorujúc kampaň Maroša Šefčoviča som presvedčený, že ak by bol zajtra zvolený, tak ďalšie kolo voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu bude neúspešné, a následne bude opätovne kandidovať R. Fico, ktorý v tajnej voľbe (aj s pomocou ĽSNS) bude zvolený a následne vymenovaný za predsedu Ústavného súdu.

V poslednom roku sa na Slovensku pomaly začal zväčšovať priestor spravodlivosti. Rozsudky vo veci Janušek/Štefanov, Bašternák, či trestné stíhania M. Kočnera sú toho dôkazom. Nový Ústavný súd na čele s jeho predsedom môže tento trend na 12 rokov zvrátiť. Poznám názory R. Fica na zmienené kauzy, a viem, že na Ústavnom súde by robil všetko, aby tieto rozhodnutia zvrátil. Ide teda o veľa.

Nenechajme si zajtra vziať nádej, aby sa Slovensko postupne stávalo spravodlivejšou krajinou.

Nerobím si ilúzie, že zvolením prezidentky, pre ktorú bude spravodlivosť na Slovensku kľúčovou témou, dôjde k zásadnému zvratu. K tomu bude môcť prísť až o rok v parlamentných voľbách. Ale jej zvolenie bude znamenať ďalší dôležitý krok Slovenska na ceste k väčšej spravodlivosti.

Včera som pojednával celý deň v Žiline, podvečer som bol na diskusii v Občianskom združení Proti korupcii, a večer som sa zastavil u Kuciakovcov v Štiavniku. Uvedomil som si dve veci. Na diskusii v Žiline sa ma opýtali, ako vníma moja rodina prípravu mojej vraždy, z ktorej je podozrivý M. Kočner a spol. A vtedy som si uvedomil, koľkokrát som bol vonku s mojou manželkou a mojimi synmi, ako aj to, že vrahovia Jána Kuciaka nezaváhali ani keď im v ceste stála jeho snúbenica.

Človek si môže namýšľať, že je hrdina, ak ide iba o neho. Ale nie vtedy, ak sú ohrození aj jeho najbližší. A druhú vec, ktorú som si uvedomil u Kuciakovcov je ich oprávnená nádej, aby vyšetrovanie vraždy ich syna odkrylo všetky prepojenia mafie a oligarchov s politikmi, policajtmi, či prokurátormi.
Prepojenia, o ktorých Ján Kuciak písal. Prepojenia, pre ktoré považujem týchto politikov, policajtov, či prokurátorov za morálnych spolupáchateľov jeho vraždy.

Pre túto nádej, pre bezpečnosť mojich detí, pre väčšiu šancu na spravodlivosť pôjdem zajtra voliť Zuzanu Čaputovú za prezidentku Slovenskej republiky. A verím, že aj Vy.

Želám krásny slnečný víkend.