V našom svete sa niekedy objavujú deti s neuveriteľnými schopnosťami. Sú prípady, kedy sa im magicky podarí zmeniť životy všetkých ľudí v ich okolí. Čo však robiť vtedy, ak sa vám narodí dieťa, ktoré nie je také, aké ste očakávali?
„Nie je také.“ Hneď ako to pochopíte, nadobudnete pocit, že už niet žiadnej nádeje. V záchvate zúfalstva chcete zakričať: „Ak by si tu nebolo, všetko by mohlo byť inak, lepšie! Nebyť jeho, mali by sme ideálnu rodinu.“ Dieťa je ako upír, ktorý vyšáva silu a nič nedáva na oplátku.
Čo robiť v tejto situácii? Nechať to tak, nech rastie ako burina na ceste? Alebo budete do neho aj naďalej investovať peniaze, čas, lásku, nervy, silu, zdravie a zároveň budete pripravení na to, že si to nikdy nebude ceniť? Budete čakať na to, kedy sa rozhodne samé?
„Dali sme mu život. Mal by nám byť za to vďačný.“ Každý chce, aby bol pre svoje dieťa dôležitou osobou v jeho živote. Niektorí rodičia sú však presvedčení, že ich deti si nevážia fakt, že im darovali život.
Dieťa však nevie, nikdy nebude a nemusí kompenzovať tento najväčší dar – svoj život. Vzniká tak situácia, kedy jedni žiadajú a druhí nespĺňajú dané očakávania.
Dospelí očakávajú poslušnosť, dobré vzťahy, rešpekt a uznanie, no nič z toho nefunguje! A všetko preto, že deti sú s rodičmi spojení krvnou skupinou, ale nie duchom.
„Možno mu dávam príliš málo.“ Pocit viny vás presviedča, že dieťa nezískalo niečo dôležité. Je oveľa jednoduchšie poskytovať im materiálne veci a čakať, že vám to vrátia. Dieťa však potrebuje váš čas, pozornosť, emócie, vďačnosť, lásku, úctu, ochotu pomôcť.
Rozmaznané dieťa vytvára začarovaný kruh –
žiada a rodičia sa snažia urobiť všetko pre to, aby v jeho očiach uvideli aspoň zrnko vďačnosti.
„Buď taký/á ako ja! V opačnom prípade ťa nemôžem akceptovať.“ Táto fráza sa nehovorí nahlas, no je podčiarknutá znakmi nesúhlasu a neochoty postaviť sa na stranu dieťaťa v ťažkej situácii.
Môže nastať konfliktná situácia: rodičia nedávajú, pretože si to ich deti „nezaslúžia“, ale deti neberú, pretože to budú musieť vymeniť za ich podriadenie a obetovanie osobných záujmov. Je jednoduchšie povedať: „Nepotrebujem od vás nič!“ Alebo súhlasiť, že si vezmú peniaze a dary.
Vzťahy medzi tínedžermi a rodičmi sa komplikujú, pretože prišli o veľa. Deti dospievajú a znechutení rodičia sa presunuli na druhú koľaj. Navzájom sa odcudzujú a každý je ponechaný sám so svojimi vlastnými krivdami.
Skôr ako bude neskoro, je čas zložiť si ružové okuliare.
Život s deťmi nie je vždy jednoduchý, spája sa s ním úzkosť, zúfalstvo, únava, hnev a strach zo samoty. Ale životný princíp spočíva v tom, že každé dieťa je požehnaním. Musíte ho milovať, prejavovať mu úprimné emócie. Toto je prvá vec, ktorú by sa malo naučiť dávať.
Deti prichádzajú, aby žili. Vaše dieťa sa objavilo na tomto svete s jedným cieľom: aby ste mali radi nielen seba, ale aj jeho. Nie úspešného a úhľadne učesaného, ale skutočného, iného, silného a slabého, zdravého a chorého…bez ohľadu na to, koľko má rokov – 3 alebo 33.
V živote existujú rôzne situácie a rôzne rodiny. Problémy mládeže vo vzťahoch s rodičmi sú len špičkou ľadovca. Aby sme boli šťastní, každý z nás bude musieť urobiť nemalý kus práce, predovšetkým na sebe.
Kto je podľa vás zodpovedný za to, ak sú deti nevďačné? Ako sa to dá zmeniť? Podeľte sa s nami o vaše názory a skúsenosti aj v komentároch na Facebooku!