V poslednom čase sa média upriamili na slovenskú LGBTI komunitu. Názory na túto komunitu a ich príslušníkov sa rôznia. Niektorí túto komunitu a ich boj o svoje práva podporujú no iný ich orientáciu považujú za chorobu a neprijímajú takúto formu inakosti. Svoje o tom povedal aj komik Jaro Abaffy, známy zo Silných rečí, vo svojom statuse. Snažme sa byť viac tolerantní a ústretoví, to je to za čo táto komunita bojuje – akceptácia.
Začína pasážou o svojej láske
“Môj COMING OUT!
Vďaka Bohu, že nie som homosexuál!
Toto je moja priateľka. (EDIT: Fotku som na žiadosť priateľky zmazal.) Vo štvrtok mala promócie a skončila s najlepším priemerom na škole. Je neskutočne krásna, ale pre mňa hlavne krásna duchom. Lebo fyzická krása pominie, ale osobnosť je s vekom stále krajšia a krajšia. A ako hovorila moja babka: Jaro, Ty si len hľadaj múdru. Bo kedz je škaredá, ta zhasneš svetlo. Ale kedz je glupa, ta nič nezrobíš!
Ja som si to asi tak nejak zobral asi k srdcu, a keď už všetky menšiny a orientácie bojujú za svoje práva, tak sa priznám aj ja.”
Ďalej pokračuje s priznaním svojej orientácie
„Som sapiosexuál!
Asi od narodenia. Vzrušujú ma inteligentní ľudia. A obzvlášť inteligentné ženy. A nie je to s nimi nikdy ľahké. Veľa krát som si v živote hovoril, že chcem byť normálny. Chcem byť obyčajný. Chcem si vyberať ženy len podľa toho, aké má cicky a riť. Nechcem sa už trápiť a hľadať stále niekoho, kto bude mať podobnú orientáciu ako ja. Lebo málo nás je. Menej ako 4%. Ale aj my si zaslúžime lásku.“
Má vlastnú skúsenosť s homosexuálmi
„Vďaka Bohu, že nie som homosexuál!
Lebo nás sapiosexuálov tolerujete. Vďaka tomu, si tu môžem dať túto fotku a môžem sa pochváliť, že moja partnerka je múdra a krásna. A nebudete ma za to odsudzovať.
Pochádzam z Popradu. U nás pod Tatrami buzeranti nie sú. To len v totej Bratislave. Iba Janko Tribula, ale aj to ten je už v totej Bratislave.
Určite sú. Všade medzi nami. Ale osobne som, okrem tých pár celebrít nikoho nepoznal. Až donedávna. Romanka, moja priateľka, má kamaráta gaya. A on má priateľa. A keď sme s nimi šli prvý krát na pivo, tak som bol nesvoj. Bolo mi to divné. Dvaja chlapi, ktorí sa majú radi. Je to divné.
A potom som ich spoznal. A sú super. Sú neskutočne inteligentní, vtipní a, žiaľbohu, citliví. Takí sú. A prekvapivo, nechcú ma pretiahnuť. Ani mi nijak nechcú zničiť vzťah, ani rodinu.“
Priznáva niečo aj o svojej “tradičnej rodine”
„Na druhej strane, čo je tá tradičná rodina? Ja som mal aj mamu, aj otca. Mal? Mám? Neviem. Z detstva si pamätám len to, ako sa neustále bili a keď sa bili, tak tak, že striekala krv. Na oboch stranách. A ja som v kúte sedel a pozeral a nechápal. A dodnes neviem, koho je to vina. Ani otec, ani mama nie sú zlí ľudia. Len sa zobrali ja neviem prečo, asi preto, že sa to patrilo… Ale lásku som medzi nimi nikdy nevidel.
Dodnes trpím silnými depresiami a úzkosťami. A nielen ja. Čudovali by ste sa, koľko komikov a ľudí, ktorí navonok zabávajú ľudí, je v srdci smutných. A väčšinou z tradičnej rodiny.
Veľmi ťažko sa mi to píše. Nie je ľahké priznať si takto pred celým svetom, že som mal na piču život. A viem, že väčšina z Vás tiež. Málokto mal šťastnú rodinu. Koľkí z Vás majú otca alkoholika, alebo nedajbože matku? Koľkí sa báli prísť domov zo školy? Koľkí po nociach nespali a majú depresie a úzkosti?“
Nikto nemôže za to aký sa narodil alebo do akej rodiny sa narodí
„Vďaka Bohu, že nie som homosexuál!
Lebo stačia mi moje depresie a úzkosti. A nepotrebujem k tomu ešte odsudzovanie spoločnosti za niečo, za čo nemôžem.
Nikto nemôže za to, že jeho otec je alkoholik, mama psycho, dedo nacista, brat kanibal…. A nemôže ani za to, že sa mu páči rovnaké pohlavie. Jedno je rodina, druhé genetika. Ale od rodiny sa chvalabohu dá dištancovať.“
Problémy s láskou
„Vďaka Bohu, že nie som homosexuál!
Nevidel som v živote veľa lásky medzi mužom a ženou a mám problém ju dávať aj prijímať. A som rád, že mám pri sebe Romanku, ktorá má so mnou trpezlivosť a učí ma prejavovať city a prijímať ich od nej.
Viem, aké ťažké je prejaviť lásku žene, nie to ešte chlapovi.“
Píše o ďalších skúsenostiach s homosexuálmi
Vďaka Bohu, že nie som homosexuál!
„Spomeniem ešte na záver jeden príbeh. Jeden náš kamarát, vysoký, vysekaný, neskutočne inteligentný a vtipný. A dobre zarábajúci. Čistý alfa samec. A nikdy sme ho nevideli so žiadnou ženou. Nikto nechápal prečo. A nikomu ani len nenapadlo, že by mohol byť gay. Dodnes tomu ťažko verím.
Ale je. Raz nám predstavil svojho priateľa. Taktiež neskutočne inteligentný a vtipný. A úplne normálny.
Nechcem si predstaviť, aké ťažké to muselo byť. Ako sa musel báť, že ho odsudime. A príde o kamarátov kvôli niečomu, za čo nemôže.
Ale chvalabohu už nie je stredovek a všetci zareagovali len: aha, OK.“
Jaro vyzýva ľudí k tolerancii
„A o toto vás chcem týmto poprosiť. Väčšina gayov sú ľudia ako ty, ja, my. Majú presne rovnaké starosti, problémy, ťažkosti, ale aj smiech a radosti.
Žiaľ, zlú reklamu im robia práve tí vystrední. Z každej skupiny vytŕča 20%. Aj väčšina informatikov je úplne normálnych, len ľudia si všimnú práve tých 20%, čo žije s mamou, má mastné vlasy a 8 dioptrie…
Väčšina gayov je úplne normálnych a jediné, čo od nás potrebujú, je to: Aha, OK.
Celá história ľudstva je plná nenávisti. Posuňme sa ďalej a buďme radi za každého človeka, ktorý dokáže mať rád a nechce nenávidieť.
Majme sa už konečne radi. A keď vám niekto povie, že je gay, že je katolík, že pochádza zo Sniny… Tak, prosím, povedzte len: Aha, OK. A berte ho ako človeka.“
Aký máte názor na LGBTI komunitu? Zdieľate názor komika Jara Abaffyho?
https://www.facebook.com/jaroabaffy/posts/2230287450360214
