S deťmi trávime málo času, pretožte sú neustále na mobile. Psychológ nám povedal čo robiť

V dnešných časoch sa hlavnou príčinou bolestí hlavy rodičov stáva používanie nových technológií ich deťmi. Všetko, čo ich predtým trápilo bol sex, drogy a problémy v škole, no dnes sa obávajú toho, či sa ich dieťa dokáže odlepiť od obrazovky počítača či telefónu.

Americký psychológ a filozof Jordan Shapiro odpovedal na túto otázku pomerne prekvapivo. Vo svojej poslednej knihe Nové detstvo píše, že s deťmi trávime príliš málo času.

Radí, aby sme čo najskôr deti naučili, ako používať sociálne siete a hrali sa s nimi počítačové hry. V nedávnom rozhovore vyjadril svoj názor o niečo podrobnejšie:

Vo svojej knihe píšete veľa o tom, že všetci odborníci požadujú obmedzenie času pri počítači, ale to deťom nepomôže, aby sa v digitálnom svete naučili správať eticky.

Presne tak. Ľudia prichádzajú s pravidlami, ako je „žiadne mobily pri stole“, pretože sa obávajú, že hranica medzi prácou a domom už nadobro zmizla. Predtým bol domov útočiskom, no teraz ho „napáda“ celý svet.

Kde sú vaše deti – doma alebo v online hre? Zdá sa, že sú doma, ale zároveň sa preháňajú po nejakých stredovekých pevnostiach.

Je teda odpočinok od digitálneho sveta skutočne potrebný?

Samozrejme. U nás doma máme rodinné večer, ktoré sú prakticky bez akýchkoľvek výdobytkov techniky.

Avšak väčšina našich rozhovorov sa opierala o potrebu nájsť nejaké video alebo niečo na Googli. Koniec koncov, deti sa neučia komunikovať, ak nemajú telefón.

Ako ich naučíte správať sa dobre, rešpektovať ostatných, komunikovať, budovať vzťahy, ak ich naučíte žiť vo svete, ktorý nemá nič spoločné s realitou?

A ako učíte svoje deti rozpoznať pozitívne hodnoty v digitálnom svete?

Vezmite si napríklad násilné videohry. Všetko by malo prinútiť dieťa k vytvoreniu zmysluplnejšieho a spravodlivejšieho sveta. Učíme ho, že násilie je zlé, ale to neznamená, že by nemalo hrať takéto hry.

Boli časy, keď som ich hral spolu s nimi. Je dôležité s nimi o tom hovoriť. Pýtam sa detí, čo hrajú a zaujímam sa o to.

Niekedy ich naťahujem a hovorím: vyzerá to hlúpo, vysvetlite mi, o čo tu ide. Je úplne normálne objasniť deťom, prečo sa vám táto hra nepáči, hlavná je, aby ste sa  mohli porozprávať, nie nadávať.

Dajme tomu, že sledujú najhlúpejší videá o rozbaľovaní hračiek. Ja si však nepomyslím: „Malo by to byť zakázané.“ Som za slobodu slova.

Ale keď to deti sledujú, chcem s nimi diskutovať o tom, čo sa mi na tom nepáči a učím ich klásť otázky. Teraz, po mnohých rozhovoroch, sledujú nové video a hneď si pomyslia: kto to zaplatil? Na čo sa ma to snažia nahovoriť?

Takže vy si myslíte, že deti by mali čo najskôr začať používať sociálne siete?

Ak sa chceme zbaviť všetkej nočnej mory, ktorú dnes vidíme na sociálnych sieťach, musíme začať dávať príklad deťom. Ide už o obdobie 7 rokov, kedy sa snažia byť vo všetkom ako ich rodičia. Zdá sa mi, že rodiny by mali mať svoju vlastnú sociálnu sieť, kde by mohli zdieľať fotografie a prípadne sa posmiať jeden na druhom – ​​aby deti pochopili rozdiel medzi vtipom a skutočným výsmechom.

Nedávno som mal zaujímavý rozhovor so 16-ročným dievčaťom a jej matkou. Dievča bolo nahnevané, pretože nejaké tety ju na Instagrame vysmievali a nechávali tam nevhodné komentáre. Jej matka bola naopak šťastná, že jej dcéra bola obklopovaná takouto pozornosťou.

Ja som sa naučil správne argumentovať počas toho, ako som sledoval svojich rodičov, strýkov a tety pri slávnostnom stole. Dokázali sa hádať o politike bez toho, aby to bolo príliš osobné, nechýbal tam rešpekt, ale aj s vtipy a s určitou dávkou sarkazmu. A takto by to malo byť vždy. A kto učí deti, ako sa správať na sociálnych sieťach? „Trollovia“?

A čo digitálna závislosť?

Keď sa hovorí o závislosti, zdá sa mi divné obviňovať sociálne siete, pretože nezdravá náklonnosť sa môže vyvinúť k hocičomu – jedlo, sex, práca, peniaze.

Čo robíme v tomto prípade? Učíme deti, aby nechceli byť v nezdravých vzťahoch.

Toto sa snažím vyjadriť: nezdravé vzťahy s mobilmi či počítačmi sa rozvíjajú práve preto, lebo naše deti neučím, čo je zdravé. Všetko musia pochopiť samé. Obrazovky a displej vnímame ako pestúnku.

Nedávno sa uskutočnila zaujímavá štúdia o interakcii rodičov a malých detí pred obrazovkami (počítať, mobil). Výsledkom bolo, že sa nenašla žiadna interakcia. Deti totiž sedia pri sociálnych sieťach bez rodičov.

Všetka účasť rodičov sa vzťahuje na obmedzenia alebo technickú pomoc. Takmer nikto sa nezaoberá tým, čo robia na internete, a ak to urobia, iniciujú to len samotné deti.

Myslím, že problémom je, že učíme deti plne abstinovať, ako to predtým bolo so sexom. Ale všetky štúdie jednoznačne naznačujú, že prístup typu: Povedzte len „nie“, nikdy nefunguje.

Nikto si nemyslí, že budeme žiť vo svete bez technológií. Preto sa musíme naučiť vybudovať si s nimi zdravý vzťah. Zdravý vzťah je, keď vy sami dokážete urobiť správne rozhodnutia.

Učme deti, aby robili rozhodnutia, nezakazujme a neobmedzujme. Koniec koncov, zákazy nepomôžu ani nám a ani im.

Čo si myslíte o takomto prístupe výchovy detí v ére moderných technológií?

zdroj: rozhovor