Týraného slepého psa z útulku si zobrala do opatery táto žena. Jej odkaz, ktorý napísala je úžasný

Prednedávnom internetom kolovala prosba o umiestnenie starého týraného psíka so zdravotnými problémami. Napriek tomu, že tento príspevok zdieľali na sociálnej sieti tisíce Slovákov sa pre psíka domov nenašiel.

Smutný príbeh týraného psíka

Psík nemal dobrý život potom čo sa o neho jeho pôvodná rodina nemohla postarať. Zo šteniatka bol veľký pes, ktorého už nikto nechcel venčiť tak ho nezodpovedná rodina podarovala bezdomovcovi. Pri ňom sa dočkal iba nadávok a bitky či spania na daždi. Keď mal Max 11 rokov ho bezdomovec priviazal za prešovský útulok počas toho najväčšieho slnka. Tam si ho neskôr všimli pracovníci útulku Prešovskí havkáči no potom čo bol zverený do dočasnej opatery skončilo to fiaskom. Psík podstúpil operáciu oka, oslepol a dokonca aj ohluchol. Potom bol umiestnený do ďalšej dočasnej opatery no tá musela byť tiež ukončená.

https://www.instagram.com/p/B2L6gpLncxb/

Našťastie sa príspevok s prosbou dostal k istej Diane zo Senca, ktorá ani neváhala a spolu s manželom Maxovi dali nový domov. V uplynulých dňoch pridala o novom prírastku do rodiny aj príspevok na Facebook, v ktorom Diana búra všetky predsudky voči starým a chorým psom.

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10215557057020363&set=a.1264301888490&type=3

V príspevku o Maxovi napísala: “Je starý- oooo, bože, aspoň nemusím behať a môžeme si spoločne opakovať, že vek je len číslo. Je tučný- oooo, áno, neodsúdi ma za abnormálne pojedanie koláčov a pizze 🙂 a úprimne, kto si vie pri mne predstaviť chudeho kokera? Je hluchý – aspoň so mnou môže chodiť na skúšky kapely a nezošalie z môjho večného pospevovania. Je slepý- nemusím sa maľovať každé ráno! A aj tak na to jedno oko trochu vidí! Preventívne som si teda druhé odstrihla aj ja. Neviem ako vy, ale ja sa snažím nájsť absolútne vo všetkom niečo pozitívne. Stále riešite, že chcete pomôcť, no nemáte na to možnosť? Blbosť.. Ak niekto chce, kúsok miesta si nájde aj pre starého a slepého psa, stačí vám len ochota a možno sa trochu uskromniť… V útulkoch sú tisíce psov, ktoré by dali všetko za to, aby mohli byť radšej doma v teple než v malom koterci za mrežami… A áno, s radosťou vás počkajú, aj kým prídete z práce a nie je to týranie.. Nebuďme sebeckí, musíme si pomáhať. V opačnom prípade nečakajte, že sa k vám vráti dobro.”