Najdesivejším predátorom na svete je veľký biely žralok s ostrými zubami. Pripravte sa na prekvapenie: má strach z veľrýb.
Salvador Jorgensen a jeho kolegovia študovali správanie bielych žralokov asi 15 rokov. Vedci lákali žraloky bližšie k svojim člnom a potom ich sledovali pomocou nastrelených elektronických čipov vysielajúcimi ultrazvukové signály.
V roku 2009 sa im podarilo umiestniť senzory na sledovanie pohybu 17 žralokov. Skupina predátorov žila na juhovýchodne od ostrova Farallon.
2. novembra toho istého roku však všetky žraloky zmizli a senzory ukázali, že zmenili oblasť výskytu. Stalo sa tak po tom, čo dve skupinky kosatiek dravých preplávali okolo ostrova.
Vedci túto situáciu pozorovali niekoľkokrát: hneď ako sa objavili veľryby, žraloky okamžite zmizli.
Nie je to kvôli súťaži o jedlo, ale kvôli strachu.
Vedec Toby Daily-Engel z Technologického inštitútu na Floride tvrdí, že kosatky sú z potenciálneho hľadiska nebezpečnejšími predátormi. Majú odlišné správanie, môžu loviť v skupinách alebo samostatne, vychovávať svoje mláďatá a navzájom medzi sebou komunikovať.
Existuje veľa rôznych spôsobov ako kosatky lovia žraloky. Niektoré privedú žraloky na povrch a zabijú ich chvostom, iné sa ich snažia udržať na bruchu, aby im spôsobili ochrnutie.
Obľúbená pochúťka pre veľryby je pečeň bielych žralokov, pretože je bohatá na tuky.
Často sa po výskyte veľrýb objavia na pobreží telá bielych žralokov bez pečene, ktorá tvorí štvrtinu z ich telesnej hmotnosti. Veľryby prehryznú svoje obete v oblasti prsných plutiev a potom vytlačia pečeň von cez rany.
Sú prípady, kedy žraloky odplávajú aj napriek tomu, že sa kosatky v ich okolí neobjavili. Stačí im ich vôňa, ktorá sa šíri, keď sa približujú.
Aj vôňa dokáže vytvárať určitú atmosféru strachu, kvôli ktorej žraloky radšej odplávajú preč, obávajú sa o svoje životy a snažia sa nájsť ďalšie zdroje potravy, ďaleko od kosatiek dravých.
