Ak pijete, aby ste zabudli, strácate čas: alkoholom si iba prehlbujete vaše nepríjemné spomienky. Aj keď si zajtra nebudete pamätať, čo sa včera stalo, z dlhodobého hľadiska vám to nepomôže.
Toto sú výsledky štúdie, ktorú uskutočnila Univerzita Johnsa Hopkinsa a ktorá bola uverejnená v časopise Translational Psychiatry. Vedci rozdelili experimentálne myši do dvoch skupín: jedna vypila vodu dve hodiny a druhá alkohol. Potom myšiam v oboch skupinách pustili ostrý zvuk a každá z nich dostala elektrošok.
Nasledujúci deň zapli hlodavcom ten istý zvuk, no nepoužili na nich elektrický prúd. Ukázalo sa, že tie myši, ktoré boli opité deň predtým, sa viac báli zvuku (to znamená, že si na elektrický šok pamätali lepšie) ako tie, ktoré pili vodu.
Je známe, že vymazanie zlých spomienok závisí od toho, ako neurotransmitery receptora GluR1 – glutamátového receptora pôsobia v neurónoch v mozgu.
Sú to proteíny, ktoré si vyžadujú určitú modifikáciu na svoju aktiváciu: ak je zvyšok kyseliny fosforečnej pripojený na molekulu glutamátového receptora na vhodnom mieste, receptor, ktorý predtým zostáva v cytoplazme neurónu, sa blíži k bunkovej membráne a integruje sa do nej v kontaktnej zóne synapse – interneuron.
Nervové bunky si navzájom prenášajú impulzy pomocou neurotransmiterov, ktoré sa vysypávajú do synaptickej štrbiny, takže glutamátové receptory teraz môžu snímať signály, ktoré iné neuróny prenášajú do svojho neurónu pomocou glutamátu. A nakoniec, najdôležitejšia vec – čím viac takýchto receptorov a čím aktívnejšie fungujú, tým silnejšia je nepríjemná spomienka: vďaka nim si môžu nervové bunky navzájom voľne prenášať kód takejto spomienky.
Je ľahké uhádnuť, že alkohol pôsobil presne prostredníctvom glutamátových receptorov: článok v časopise hovorí, že počet takýchto receptorov bol zreteľne vyšší v synapsiách u myší, ktoré dostali alkohol. V neurónoch hipokampusu (jedného z hlavných centier pamäte) sa na GluR1 objavilo mnoho fosfátových skupín a v hojnej miere sa integrovali do neurónovej membrány.
Samozrejme nezabudnite, že experimenty sa uskutočnili na myšiach: u človeka s oveľa zložitejším nervovým systémom a komplexnou psychikou môže alkohol ovplyvniť zlé spomienky rôznymi spôsobmi, v závislosti od emocionálneho stavu alebo toho, či daný človek zapíja antidepresíva alkoholom. Tieto výsledky však nemožno úplne vyvrátiť.
