Pristátie 12 ľudí na Mesiaci zostáva jedným z najväčších úspechov NASA, ak nie najväčším. Astronauti zbierali skaly, fotografovali, vykonávali experimenty, zasadili vlajky a potom sa vrátili domov. Ale tieto týždňové pobyty počas programu Apollo nezaviedli trvalú ľudskú prítomnosť na Mesiaci.
NASA
Ubehlo viac ako 45 rokov po poslednom pristátí na Mesiaci s posádkou Apollo, ktoré sa uskutočnilo 17. decembra 1972. Vedci a podnikatelia sa domnievajú, že základňa posádky na Mesiaci by sa mohla vyvinúť do palivového skladu pre vesmírne misie a viesť k vytvoreniu bezprecedentných vesmírnych teleskopov, uľahčiť život na Marse a vyriešiť dlhodobé vedecké tajomstvá o Zemi a tvorbe Mesiaca. Lunárna základňa by sa dokonca mohla stať prosperujúcou mimosvetovou ekonomikou, možno postavenou na lunárnom vesmírnom turizme.
„Stála ľudská výskumná stanica na Mesiaci je ďalším logickým krokom. Mnoho astronautov a ďalších odborníkov však naznačujú, že najväčšie prekážky v misiách s posádkou na Mesiaci za posledné štyri desaťročia boli banálne až depresívne.
Dostať sa na Mesiac je naozaj drahé, no nie až také drahé
Skutočnou prekážkou pre akýkoľvek vesmírny program najmä pre misie, do ktorých sú zapojení ľudia, sú vysoké náklady. Zákon podpísaný v marci 2017 prezidentom Donaldom Trumpom poskytuje NASA ročný rozpočet približne 19,5 miliárd dolárov a v roku 2019 sa zvýšil na 19,9 miliárd dolárov.
Je to nereálne, pokiaľ si myslíte, že sa celková suma rozdelí medzi všetky divízie agentúry a ambiciózne projekty. Je ich pomerne veľa: vesmírny teleskop James Webb, obrovský projekt rakety s názvom Space Launch System a ďalekosiahle misie na Slnko, Jupiter, Mars, asteroidový pás, pás Kuiper a okraj slnečnej sústavy.
Na porovnanie, americká armáda dostane rozpočet asi 600 miliárd dolárov ročne. Jeden projekt v rámci tohto rozpočtu, ako je modernizácia a teraz rozšírenie amerického jadrového arzenálu, môže stáť za 30 rokov dokonca 1,7 bilióna dolárov.
NASA
Navyše, rozpočet NASA je v porovnaní s minulosťou trochu menší. „Časť federálneho rozpočtu NASA dosiahla v roku 1965 najvyššiu úroveň, a to 4%. Za posledných 40 rokov zostala pod 1% a za posledných 15 rokov smerovala k 0,4% federálneho rozpočtu,“ uviedol astronaut Apollo 7 Walter Cunningham počas kongresového svedectva v roku 2015.
Správa agentúry NASA z roku 2005 odhadla, že návrat na Mesiac by stál asi 104 miliárd dolárov (čo je dnes inflácia 133 miliárd dolárov) za približne 13 rokov. Program Apollo stál v prepočte na dnes asi 120 miliárd dolárov. „Výskum s posádkou je najdrahší vesmírny podnik, a preto je najťažšie získať politickú podporu,“ uviedol vedec Američan Cunningham. Ďalej dodal, „rozpočet agentúry NASA je príliš nízky na to, aby mohol robiť všetky veci, o ktorých sme tu hovorili.“
Problém s prezidentmi
Cieľom Trumpovej administratívy je dostať astronautov do „blízkosti Mesiaca“ niekedy v roku 2023. To by bolo ku koncu volebného obdobia, pokiaľ by bol Trumpov druhýkrát zvolený.
Napríklad v roku 2004 Bushova administratíva poverila NASA navrhnutím spôsobu nahradenia raketoplánu, ktorý mal byť v dôchodku, a tiež návratu na Mesiac. Agentúra prišla s programom konštelácie na pristátie astronautov na Mesiaci pomocou rakety s názvom Ares a kozmickej lode s názvom Orion. NASA utratila za päť rokov 9 miliárd dolárov navrhovaním, budovaním a testovaním hardvéru pre tento ľudský vesmírny program.
Napriek tomu, keď sa prezident Barack Obama ujal úradu a Úrad vlády pre zodpovednosť vydal správu o neschopnosť agentúry NASA, Obama tlačil na vyradenie programu. Namiesto toho podpísal súhlas s vesmírnou raketou (SLS).
Dokonca aj na vrchole programu Apollo po tom, ako Neil Armstrong a Buzz Aldrin vstúpili na lunárny povrch, iba 53% Američanov si myslelo, že program stojí za to. Po zvyšok času sa americký súhlas s Apollom držal výrazne pod 50%.
Podľa prieskumu Pew Research Center, ktorý bol vydaný v júni, si 55% Američanov myslí, že pre NASA by sa mala stať prioritou, návratu na Mesiac, hoci len štvrtina veriacich si myslí, že by to mala byť najvyššia priorita. Ale 44% ľudí si myslí, že posielanie astronautov späť na Mesiac by sa vôbec nemalo robiť. Podpora prieskumu posádky na Marse je silnejšia, pričom 63% verí, že by to mala byť priorita NASA a 91% ľudí si myslí, že skenovanie oblohy pre asteroidy je dôležité.
Astronauti nepochybujú, že sa vrátime na Mesiac a na Mars. Je to len otázka času. Myslím, že nakoniec sa veci začnú diať a opäť sa dostaneme na Mesiac a nakoniec aj na Mars.
Zdroj: www.iflscience.com
