20 príbehov a reakcií ľudí, ktorí boli vo väzení

„Príležitostne pracujem s ľuďmi, ktorí sa práve dostali z väzenia a ak je to dlhší pobyt všimla som si, že sú často zamilovaní do vecí ako napríklad Spotify. Hneď sa snažia pripojiť na Facebook, ale nemôžu si spomenúť na svoje heslo. Ľudia, ktorí sa dostanú z väzenia, musia absolvovať toľko vecí, aby dobehli všetko čo sa za ten čas zmenilo. Je skutočne strašné, aká je malá spoločenská podpora, hlavne pre ľudí bez rodiny, ktorá by im to mohla pomôcť uľahčiť.“

#1

Môj priateľ bol vo väzení od 16 do 32 rokov a povedal, že najväčšou prekážkou, ktorú musel prekonať, bolo pokúsiť sa naučiť randiť a mať zdravé vzťahy. Musel sa naučiť stretávať so ženami a pochopiť, že tie v jeho veku mali často viacero skúsenosti vo vzťahoch, či už pozitívnych alebo negatívnych. Toto on nikdy nepodstúpil, takže sa to musel naučiť na základe vlastných skúseností. Dôrazne tiež obhajuje potrebu komplexnej sexuálnej výchovy a vzdelávania o zdravých vzťahoch vo väzbe a vo väzení pre mladistvých.

#2

Vo väzení som bol 6 rokov. Mojím najväčším šokom bolo zistenie, že bez telefónu neviem robiť nič.

#3

Zaskočili ma peniaze všeobecne… Netušíte, ako s peniazmi narábať. Zvyknúť si na ne vyžadovalo trochu času.

#4

Bolo to pred časom (asi v roku 2006). Môj bratranec, ktorý bol vo väzení 10 – 15 rokov sa konečne dostal von, takže sme ho s rodinou išli vyzdvihnúť a potom sme sa išli spoločne najesť. V tom čase som bol ešte len malé dieťa a keď sme boli v reštaurácii hral som Gameboy Advance. Nikdy nezabudnem na to, ako ho tá hra šokovala. Videl ju a okamžite povedal. „Sakra, čo to je ?! Pozri na tú grafiku ! Panebože, to je šialené ! Pre mňa to bola iba nejaká hra Star Wars, ale pre môjho bratranca to bola budúcnosť.

www.pexels.com

#5

Odsedel som si viac ako 5 rokov väzenia, väčšinou ma ohromili televízory s netflixom, prehliadače priamo v televízii a rýchlosť 4g internetu mi tiež vyrazila dych.

#6

Môj otec bol radcom v štátnom väzení viac ako 12 rokov. Povedal mi, že chovanci často hovoria o tom, že by sa chceli okúpať alebo zaplávať si. Vo väzení totiž existujú iba sprchy.

#7

Môj otec bol vo väzení v rokoch 2003 až 2016 a jeho najväčším šokom bol pokrok v technológiách a to, ako veľmi McDonald’s zvýšil ceny.

#8

Poznám chalana, ktorý si odsedel 2-3 roky. Pracoval som s ním na stavbe a spýtal som sa ho „čo je najväčšia vec, ktorú zažil od kedy je na slobode.“

Jednoducho odpovedal. „Skutočnosť, že som tu s tebou a môžem fyzicky prejsť aj na pole vzdialené 500 metrov bez toho, aby mi v tom bránil ktokoľvek alebo akékoľvek steny.“

#9

Strávil som 6 rokov za mrežami. Keď som sa dostal von, najväčším šokom pre mňa boli všetky tie farby. Zabudol som, aká nádherná bola príroda. Uvedomil som si, že sa už nikdy nechcem vrátiť do väzenia, pretože tam to nie je vôbec farebné ani krásne. Som rád, že som teraz vonku a každý deň si užívam vonkajší svet taký, aký je.

Poznámka: tiež sa sa nestačím čudovať novým technológiám.

www.pixabay.com

#10

Bol som vo väzení 4 roky. V deň, keď ma prepustili ma môj strýko vzal do Walmartu, aby som si nakúpil všetko, čo potrebujem. Najskôr som išiel do uličky s drogériou. Prekvapili ma všetky tie krémy na suchou pokožkou, liečivé, voňavé atď. To, že som mal všetky tieto možnosti, ma ohromovalo. Svoj zoznam som dal strýkovi, aby všetky veci nakúpil za mňa. Bolo naozaj ťažké vyjsť hoc len na chvíľu na verejnosť.

Prvú noc som sa pokúšal spať v tmavej spálni ako pred väzením, ale nemohol som zaspať. Môj otec spal na gauči v obývacej izbe so zapnutou TV, takže som spal na druhom gauči. Potreboval som chvíľu spať v hluku, kým som si zvykol byť znova sám.

Bol som prekvapený, pretože jedna z vecí, ktorá mi najviac chýbala, bolo spanie v tmavej, tichej miestnosti a hlavne sám v pohodlnej posteli. Dlho som kvôli hluku a chrobákom spal s hlavou pod vankúšom.

#11

Práve ma prepustili. Najpodivnejšie bolo vidieť všade dookola zaparkované skútre.

#12

Odsedel som si 6 rokov. Myslím, že mojím prvotným šokom bolo, ako sa fyzická zmenila krajina. Na miestach, ktoré boli kedysi iba obrovským poľom, boli teraz postavené autosalóny a domy. Druhým bolo, ako sa ľudia k sebe správali a rozprávali sa medzi sebou.

#13

Pamätám si, ako som sa pýtal môjho priateľa na moje auto. Povedal, že auto nikto nevzal. Bolo zaparkované 6 rokov nepohnute na ulici. Pneumatiky boli stále nafúkané iba batéria bola vybitá. Druhým šokom pre mňa bolo, ako rýchlo vzrástli náklady za nájomné, jedlo, plyn a podobné veci.

#14

Asi rok a pol som pracoval v skupinu pre reformu trestného súdnictva na Floride. Spojili sme sa s mužom, ktorý bol po 50 rokoch prepustený z väzenia. Bol zatknutý počas nepokojov v roku 1968 a neslávne rasistickým a pomstychtivým sudcom uväznený na pol storočie.

Ako si dokážete predstaviť, po toľkom čase bolo pre neho prepustenie z väzenia veľkým bojom. Nemal už žiadny preukaz totožnosti a nemal ho ako získať. Nevedel ani kde je jeho rodný list. Povedal, „je to akoby som už ani neexistoval“.

www.pixabay.com

#15

Mal som na starosti pomoc chlapom v domove, nájsť im bývanie a prácu. Bol tu tento 73-ročný muž, ktorý tam bol veľmi dlho. Problémy, s ktorými sa musel potýkať, spočívali v tom, že v dnešnej dobe má takmer každý mobilný telefón. Pamätám si, že bol frustrovaný, pretože videl prácu zverejnenú na nástenke, ale nemala ani telefónne číslo, na ktoré by ho mohli kontaktovať.

#16

Bratranec dostal 5 rokov za prechovávanie drog a lúpež. Keď ho prepustili, začal plakať keď videl, že moja najmladšia sestra je už takmer dospelá.

#17

Stretol som chlapíka, ktorý sa práve dostal z väzenia po 15 rokoch. Povedal, že jeho okamžitým šokom boli farby. Povedal, že všetko vo väzení vyzeralo sivo a fádne. Šiel do Walmartu a bol ohromený všetkými farbami, ktoré počas 15 rokov nevidel.

#18

Prepustili ma okolo roku 2014 a to, čo ma najviac prekvapovalo, nebolo toľko smartfónov ale to, ako všetci a všade mali jeden v ruke a dívali sa na neho.

#19

Sedieť v aute. Tiež, že môžete robíte všetko prečo sa rozhodnete, na základe slobodnej vôle a toľkých rôznych možností. Tiež som mal na začiatku vážny problém s pobytom doma počas celého dňa. Chodil som na 4 hodinové prechádzky, pretože som mohol.

#20

Walmart. Môj 1. deň na slobode. Mal som neprimeraný strach, že sa východ zatvorí alebo sa stratím, takže som každých 20 krokov stále hľadel k východu. Tiež mi nenapadlo používať nákupný košík. Kým som sa vo Walmarte cítil pohodlne, trvalo mi to asi 7 návštev.

Zdroj: www.reddit.com