„Dnes som ťa požiadala, aby si prišla, pretože som sa cítila zmätene. Neváhala si a povedala si: „Áno“. Prišla si hneď po tom, čo mi doprala pračka. Tvoja prítomnosť ma upokojila a znovu som sa mohla zhlboka nadýchnuť. Prečo sa všetko zdá byť v poriadku keď si pri mne?
Mám 31 rokov a stále cítim, že ťa potrebujem.
Vždy vieš, čo mi máš povedať, aby som sa cítila lepšie. Si jediná, kto počuje všetko, čo nehovorím a vidí všetko, čo sa pokúšam skrývať.
Mám pocit, že som sa konečne dokázala vcítiť do tvojej koži. V najťažších chvíľach chápem, čo si pre mňa urobila. Niekoľko dní som cítila, že ma nikto nepočuje. Že moje činy ostali bez povšimnutia.
Môj manžel vo mne neúmyselne vzbudzuje pocit, že to, čo robím, nie je tak dôležité, ako to, čo robí on, pretože na konci dňa mu nemám čo ukázať.
Doma je vždy neporiadok. Umývadlo je opäť plné riadov. Podlaha v kúpeľni je mokrá a uteráky vlhké.
Niekedy cítim, že si jediná, kto vidí, čo všetko obetujem.
Ty to vieš, pretože si robila to isté. Nejem hrozno, aby som ho dopriala chlapcom, pretože viem, ako ho majú radi.
Často si pamätám, že v detstve bolo hrozno súčasťou môjho života. Neviem, či si ho mala rada alebo nie, no nemohla som to vedieť, pretože si ho nikdy nejedla.
Dokonca aj teraz mi hovoríš, aby som si z chladničky dala čokoľvek, pretože ty to aj tak nebudeš jesť. Vždy som ti verila, až do momentu, kým som sa aj ja nestala matkou.
Teraz viem, že tým, keď si mi dávala všetko, si sa vedela obetovať, len preto, aby som mala to, čo ma robilo šťastnou.
Počas týchto okamihov v mojom živote si uvedomujem, koľko si toho kvôli mne musela obetovať. Celý deň počúvam o príbehoch, zaujímavostiach a úspechoch.
Pozerám na zámky z Lega a pozerám sa na to, ako deti lezú po strome. Prosia ma, aby som sa pozerala a počúvala to, čo robia ostatní a keď sú už všetci konečne v posteli, vtedy mám čas premýšľať nad sebou.
Rozmýšľala som nad tým, že to isté robím aj ja s tebou.
Volám ti a žiadam ťa, aby si prišla ku mne a mohla ti povedať o svojom živote. Si jediná, kto vie pozorne počúvať každé jedno slovo. Alebo sa o to aspoň snažíš, aby to tak vyzeralo. A až po tom, čo sa rozlúčime, si uvedomím, že ja som sa ťa na nič nepýtala.
Ty si moje útočisko.
Si moja mama aj vtedy, keď na to zabudnem. Robíš niečo, vďaka čomu sa dokážem cítiť výnimočne.
Predtým som si myslela, že som ťa už dávno prestala trápiť, že budem skúšať nové veci, o ktoré si ty nikdy nemala záujem. A vždy si mi dovolila veriť v to.
Tak či onak, bola si tu vždy pre mňa. Tak, ako to bolo aj počas môjho detstva. Nikdy som nedokázala úplne vyjadriť to, čo cítim, no chcem, aby si vedela:
Vidím ťa celý deň, v najtemnejších ale aj v najkrajších chvíľach, pri pohľade na tváre svojich detí. Vidím, čo si obetovala a koľko lásky si mi dala.
Teraz to už konečne vidím, mami.“
