Nová štúdia varuje, že ak sa skleníkové emisie dramaticky neznížia, globálne teploty dosiahnu úroveň, ktorá nebola zaznamenaná dlhých 50 miliónov rokov.
Štúdia amerických a nemeckých odborníkov analyzovala drobné fosílie v jadrách vyvŕtaných z morského dna, aby sa zrekonštruovali klimatické dejiny Zeme od čias dinosaurov.
Odborníci rozdelili podnebie Zeme za posledných 66 miliónov rokov na štyri kategórie. Pre každú kategóriu sú charakteristické konkrétne koncentrácie skleníkových plynov a rozsah ľadu, ktorý sa nachádza uložený na zemských póloch.
Zdroj: Pixabay
Hovorí sa, že Zem bola v posledných troch miliónoch rokov v „ľadovej dobe“,
avšak súčasné kroky človeka tlačia klímu do stavu klimatikcého otepľovania. Podmienky rapídneho otepľovania zeme naposledy nastali pred 34 miliónmi rokmi a aktuálne existujú obavy, že ich do konca storočia opäť dosiahneme. Počas predchádzajúceho historického stavu otepľovania boli teploty o 9 – 14 stupňov vyššie ako dnes.
Spoluautor štúdie, profesor James Zachos z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, pre Science Daily uviedol:
,,Štúdia dokazuje, že narastajúca produkcia emisií potenciálne zvýši globálnu teplotu na úroveň, ktorú planéta nezaznamenala za posledných 50 miliónov rokov.“ Profesor Zachos a kolegovia vo svojej štúdii vytvorili „referenčnú krivku podnebia“ nazvanú CENOGRID, ktorá mapuje globálne teplotné zmeny v minulosti, v súčasnosti a obsahuje rôzne predpovede do budúcnosti.
Zdroj: Pexels
Pomocou CENOGRID, Zachos a spol. zistili, že variabilita podnebia Zeme nastáva v dôsledku zmien na obežnej dráhe Zeme okolo Slnka. Vysvetlil: „Už dlho vieme, že glaciálno-interglaciálne cykly sú stimulované zmenami na obežnej dráhe Zeme, ktoré menia množstvo slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch, a astronómovia tieto orbitálne variácie počítajú späť v čase.“ Nové objavy publikované v časopise Science, vo štvrtok 10. septembra, sú výsledkom desaťročí práce veľkého počtu vedcov z celého sveta.
Profesor Zachos povedal: ,,Keď sme rekonštruovali minulé podnebie, mohli sme celkom dobre vidieť dlhodobé rapídne zmeny. Vedeli sme tiež, že by mala existovať jemnejšia rytmická variabilita kvôli orbitálnym zmenám, ale dlho sa považovalo za nemožné nájsť ju. Teraz, keď sa nám podarilo zachytiť prirodzenú premenlivosť podnebia, vidíme, že predpokladané antropogénne otepľovanie bude oveľa väčšie.“ Zachosa ešte viac znepokojil fakt, že sa blížime k prechodnému obdobiu podnebia a klíma Zeme sa môže stať nestabilnou.
Zdroj: unilad.co.uk