Vedci chcú, aby sa až polovica zemskej pôdy a oceánov stala prírodnou rezerváciou

Vedci z celého sveta požadujú radikálnu zmenu v prístupe k ochrane divokej prírody a biodiverzity Zeme. Niektorí odborníci sa domnievajú, že jediný spôsob, ako udržať krásy našej planéty, je zaviazať sa k chráneniu 50% planéty a vytvoriť z nej prírodnú rezerváciu.

Práve to môže byť kľúčom k udržaniu obývateľnej planéty pre nadchádzajúce generácie. Rovnako to môže zabrániť hromadného vymierania, o ktorom hovoria aktivisti ako napríklad David Attenborough.

Ako prvý túto myšlienku predstavil legendárny ochranca prírody E.O. Wilson vo svojej knihe Half-Earth: Our Planet’s Fight for Life. V rozhovore pre The New York Times z roku 2016 uviedol: ,,Teraz vieme dokázať, že sa blížime k takej miere úhynu živočíchov, že ich tu bude onedlho len toľko, koľko ich existovalo predtým, ako prišlo ľudstvo.“

Jeho tvrdenia týkajúce sa vyhynutia živočíchov podporila aj správa Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z roku 2019, v ktorej sa zistilo, že vyhynutie hrozí viac ako miliónu rôznych druhov. Zničenie prírodného sveta je taktiež veľkým dôvodom na obavy.

oceans running out of oxygenZdroj: Pexels

CBD požadovalo, aby bolo do roku 2010 chránených 17% pevniny a 10% oceánov. Aktuálne, v roku 2020, tieto ciele ešte stále nie sú splnené, pričom je pod „ochrannými krídlami“ len asi 16% pevniny a 8% oceánov.

ňVynakladanie takéhoto úsilia je obzvlášť dôležité vo veľkých krajinách, akými sú aj USA a Brazília – ich záväzok by bol kľúčovým pri zavádzaní zmien.

Napríklad Trumpova vláda si dala za cieľ vyrovnať sa Obamovej sieti spolupráce v ochrane krajiny. Obama dokonca vytvoril iniciatívu, ktorá zahŕňala vytvorenie 22 výskumných centier na riešenie problémov ochrany.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro na seba upozornil najmä schválením všadeprítomnej ťažby v amazonskom pralese. Podľa niektorých odborníkov, ochrana relatívne nedotknutých lokalít nie je tak dôležitá ako ochrana turisticky populárnych destinácií.

Stuart Pimm, známy biológ, v roku 2018 písal o tom, ako by ochrana kanadských lesov prispela k ochrane životného prostredia. Naopak, vo svojej práci spomína aj to, že ochrana v iných, miernych oblastiach, by neprispela k zachovaniu biodiverzity Zeme tak veľkou mierou.

Tento fakt môže mať dokonca dopad na ľudí. Ako to ilustruje dokument z roku 2019, ktorého autorom je Judith Schleicher, výskumník z University of Cambridge, ochrana rozsiahlych oblastí sveta by mohla mať dopad až na 1 miliardu ľudí.

Zdroj: unilad.co.uk