Menej PN, viac kontroly: kto na tom skutočne získava?
Niektorí zamestnanci si dnes dvakrát rozmyslia, či zostanú doma na „maródke“. Nie preto, že by im bolo lepšie. Ale preto, že kontrola môže prísť skôr, než čakali. Nové pravidlá práceneschopnosti totiž menia správanie ľudí rýchlejšie než samotný zdravotný stav populácie.
Výsledok je viditeľný už na prvý pohľad. Slovensko má na začiatku roka rekordne nízku PN. Otázka však znie: ide o ozdravenie systému alebo len o silnejší tlak?
Čísla klesajú, peniaze zostávajú
Priemerná miera práceneschopnosti dosiahla v prvom štvrťroku 2026 hodnotu 3,2 %. Ešte pred dvoma rokmi bola citeľne vyššia. V porovnaní s rovnakým obdobím 2024 ide o výrazný pokles.
Znížil sa aj počet samotných prípadov. Sociálna poisťovňa eviduje o približne 27-tisíc PN mesačne menej než pred zavedením zmien. To sa okamžite premietlo do rozpočtu.
Úspory a vyššie príjmy štátu dosiahli za tri mesiace približne 80 miliónov eur. Odhad na celý rok hovorí o sume až 300 miliónov eur. Podľa ministra práce Erika Tomáša ide o peniaze, ktoré už nekončia v systéme zneužívaní.
Strach ako nový regulačný nástroj
Zaujímavé je, že samotné kontroly nemusia byť vždy vykonané. Stačí, že existujú.
Dáta ukazujú, že tisíce PN skončili ešte predtým, než kontrola prebehla. Konkrétne ide o 9 490 prípadov, ktoré trvali menej než týždeň. To naznačuje, že časť ľudí reaguje preventívne – radšej PN ukončí, než by riskovala preverovanie.
Priamo zrušených bolo 2 224 neopodstatnených PN. Ide o prípady, kde kontrola preukázala, že zdravotný dôvod neexistoval.
Takýto vývoj mení správanie. Nie len tých, ktorí systém zneužívali, ale aj tých, ktorí sa obávajú, že budú musieť svoju chorobu dokazovať.
Zmena pravidiel: kto rozhoduje o PN
Kľúčová zmena prišla v kompetenciách lekárov Sociálnej poisťovne. Po novom môžu priamo ukončiť PN, ak ju vyhodnotia ako neopodstatnenú. Predtým takúto právomoc nemali.
Od januára 2026 sa systém sprísnil ešte viac. Kontroly sa viac zameriavajú aj na dlhodobé PN, teda tie, ktoré trvajú viac než 30 dní. Práve tie totiž stoja systém najviac.
Pre predstavu: v roku 2025 štát vyplatil na nemocenských dávkach 634 miliónov eur. Pôvodný plán na rok 2026 počítal až so 700 miliónmi eur.
Dlhodobý efekt zostáva otázny
Zamestnávatelia pokles PN vítajú. Menej absencií znamená menej výpadkov vo výrobe aj službách.
Nie všetko je však jednoznačné. Priemerná dĺžka PN na Slovensku bola ešte vlani 44 dní, čo je výrazne viac než napríklad v Česku (31 dní). Práve tento rozdiel naznačoval problém, ktorý sa štát snaží riešiť.
Otázkou ostáva, či súčasný pokles vydrží. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že efekt prísnych kontrol môže časom slabnúť. Ľudia si na systém zvyknú. Alebo nájdu nové spôsoby, ako ho obísť.
Štát tak stojí pred jemnou rovnováhou. Udržať tlak na podvody. A zároveň neodradiť tých, ktorí sú naozaj chorí.
