Včera zvrejenilo ministerstvo vnútra zaujímavú štatistiku priezvisk na Slovensku. V zozname tak odhalili top 10 najčastejších mužských a ženských priezvisk. V rámci tejto štatistiky spolupracovali aj s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Vďaka jazykovedkyni Ivete Valentovej sme sa tak bližšie mohli pozrieť na pôvod a význam niektorých najfrekventovanejších priezvisk na Slovensku. Valentová taktiež priblížila aj historický aspekt kedy a prečo sa vlastne začali používať priezviská.
V top 3 sa umiesntili priezviská Horváth, Kováč a Varga a rovnako aj ich ženské ekvivalenty. Kto z Vás by nepoznal herca Emila Horvátha, prezidenta Michala Kováča či hudobníka Mariána Vargu? Čo sa týka významu týchto priezvisku, Horváth je etnickým priezviskom, ktoré v maďarčine znamená Chorvát. Priezviská Kováč a Varga vznikli ako väčšina z pomenovaní zamestnaním povolaní či pracovných činností (Varga – garbiar, Molnár- mlynár).
Zdroj: pexels.com
Ale kedy a prečo sa priezviská začali používať?
“Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod. Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch,” priblížila jazykovedkyňa. V 14. Storočí sa tak začali takéto “prímená a prídomky” a z nich sa neskôr vyvinuli dnešné priezviská. Používanie dedičných prímien sa teda stabilizovalo až v 17. a 18. storočí kedy došlo k ich úradnej kodifikácii počas jozefínskych reforiem.
Zdroj: pixabay.com
Čo ovplyvnilo slovenské priezviská?
“Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny,” prezradila na záver jazykovedkyňa o pôvode slovenských priezvisk.
Celý status ministerstva si môžete pozrieť tu:
TOP DESAŤ PRIEZVISK NA SLOVENSKU
Tu sú ďalšie zaujímavé štatistiky rezortu vnútra. Asi sa nemusíme pýtať, či poznáte…
Uverejnil používateľ Ministerstvo vnútra SR Pondelok 28. decembra 2020
