R. Storment, úspešný podnikateľ a zakladateľ firmy, „Cloudability“, sa spolu s manželkou stali rodičmi, ktorí prežili smrť vlastného dieťaťa. Sú to momenty, kedy si človek začne uvedomovať, aký je život neskutočne vzácny a aké dôležité je vychutnať si každý okamih.Jeho otec na to musel prísť trpkou zmenou v živote. Po tom, čo jeho 8-ročný milovaný syn ‘Wiley‘ zomrel, začalo ľutovanie a obviňovanie súvisiace s jeho workoholickým životným štýlom.
V práci trávil väčšinou svojho času, niekedy aj viac, ako by mal. Obetoval dokonca aj sviatky, aby sa jeho podnikanie rozrástlo a dosiahol uspokojivé zisky.
Keď sa snažil vysporiadať so všetkou tou bolesťou a nepokojom, podelil sa o svoje pocity aj na sociálnej sieti LinkedIn.
Jeho vyjadrenie začína štipľavým priznaním o jeho workoholickej povahe, kde sa podelil o to, že si za posledných zhruba 8 rokov nezobral týždeň voľna, pretože sa venoval práci.
„Keď mi zazvonil telefón, sedel som v konferenčnej miestnosti s 12 ľuďmi počas mojej prezentácie,“ píše Storment.
Najbolestivejšou časťou bol rozhovor, ktorý sa odohral medzi ním a jeho manželkou.
Netrval dlho, ale bolo v tom cítiť smútok, šok a pocit viny na rôznych úrovniach…
„S manželkou sme mali dohodu, že ak jeden z nás zavolá tomu druhému, vždy dvihneme. Keď mi zazvonil telefón, okamžite som sa postavil a namieril k dverám konferenčnej miestnosti. Opýtal som sa, či sa niečo deje. Jej odpoveď bola chladná: „J.R., Wiley zomrel.“
„Keď záchranári skončili, dostali sme povolenie prísť do jeho izby. Ovládol ma desivý pokoj. Ľahol som si vedľa neho na posteľ, držal som mu ruku a stále som opakoval: Čo sa to stalo, kamoško? Čo sa to stalo?“
Následne začal podrobnejšie spomínať na svojho syna, ktorý vždy sršal elánom a neustále sa tešil zo života.
Zdalo sa, akoby bol rodeným vodcom a vždy mieril vysoko. Wiley si vo svojom denníku písal, že sa chce oženiť tak ako dospeláci, hoci mal len 5 rokov a o rok neskôr už rodičom predstavil dievča, ktoré si chcel vziať.
Zronený otec píše, aké mučivé pre nich bolo čítať Wileyov úmrtný list.
„Vidieť jeho meno na úmrtnom liste bolo ťažké. No nasledujúce riadky ma úplne zničili. V prvom riadku bolo uvedené že nikdy nepracoval a v ďalšom že nikdy nebol zosobášený. Tak strašne chcel docieliť tieto dve veci…“
Počas posledných troch týždňov mi v hlave prebehlo nespočetné množstvo vecí, ktoré ľutujem. Zvyčajne sa to dá rozdeliť na dve kategórie: veci, ktoré som mal urobiť inak a veci, pri ktorých som mal byť, keď ich robil. Moja žena mi neustále pripomína všetky veci, ktoré sa mu podarilo urobiť: Wiley navštívil 10 krajín, šoféroval auto na farme na Havaji, bol na turistike v Grécku, šnorchloval na Fidži, bol zachránený pred žralokom, pobozkal množstvo dievčat, bol natoľko dobrý v šachu, že ma porazil dvakrát po sebe, písal krátke poviedky a kreslil komiksy. A potom cez noc zomrel v posteli.“
Muž si spomína na svoje posledné stretnutie so synom – bol na neho prísny a Wiley mu so slzali v očiach povedal: „Ale ty ma nepočúvaš, nikto ma nepočúva.“
V ten istý večer pred spaním sa so synom pekne porozprával a pritúlil si ho k sebe. Wiley mal problém so spánkom kvôli hlasnej hudbe z neďalekého domu, kde bola párty a otec mu pomohol zaspať.
Bolo mu ľúto, že nemôže byť pri ňom aj nasledujúce ráno, pretože mal nabitý pracovný deň.
S bolesťou píše, že odišiel z domu bez rozlúčky a všetko to honenie sa za prácou sa mu zdá nezmyselné.
Podľa správ posudkového lekára, Wiley zomrel v skorých nočných hodinách.
Príčina smrti bola pomerne nezvyčajná – Náhle úmrtie pri epilepsii (SUDEP). Willey mal dovtedy len jeden záchvat, preto podľa neurológov a pediatrov nebol dôvod na vážne znepokojovanie.
Takýto prípad sa vyskytuje iba u 1 zo 4 500 detí.
Otec zosnulého syna tiež uviedol, že sa doposiaľ nevrátil do práce a rozmýšľa nad myšlienkou, že sa do nej už ani nevráti.
A hoci ide o tragickú udalosť, všetko zlé je na niečo dobré, čo sa prejavilo v posilnení vzťahu s jeho druhým synom Oliverom, s ktorým sa snaží tráviť viac plnohodnotného času.
Zdroj: powerfulmind.co