Ľudia budú vždy len ľudia: 6 psychologických experimentov, ktorých výsledky sú nečakané!

Ľudská myseľ a zmýšľanie je jednoznačne niečím čo nás vie zakaždým fascinovať ale aj prekvapiť. Čo je pre niekoho iracionálne je pre iných ľudí celkom normálne.

Každý z nás ma na svet úplne iný pohľad a reakcia na niektoré situácie sa líši od človeka k človeku.

No v týchto experimentoch sa pozrieme na mentalitu ľudí ako takú a zistíme ako sa ľudia zachovajú keď im bude prezentovaná rozdielna realita.

Výsledky týchto 6-tich psychologických experimentov Vás určite nadchnú ale aj prekvapia!

 

Zdroj: pexels.com/pixabay.com (upravené)

 

Test bol vykonaný v budove, kde boli všetci respondenti. Z ničoho nič jeden herec spomedzi nich začala predstierať epileptický záchvat. Zistilo sa, že čím viac ľudí bolo v miestnosti tým bola menšia pravdepodobnosť, že niekto sa pokúsil hercovi pomôcť. 

 

Aký je teda záver?

Je väčšia pravdepodobnosť, že človeku v núdzi pomôže okoloidúci ako niekto z davu ľudí. Dav ľudí mal teda sklony k tomu prizerať sa so súcitom na to čo sa deje no nezasiahli.

 

Vľavo Zelda Fitzgerald (spisovateľka), vpravo Norma Talmadge (herečka)

Zdroj: commons.wikimedia.org (upravené)

 

Tento experiment bol otestovaný na 95-tich špecialistov v odbore psychológie, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín.

Obe skupiny si mali vypočuť zvukovú nahrávku herečky. Prvá skupina však mala na základe vypočutej nahrávky problém určiť diagnózu. No druhej skupine však povedali, že osoba z nahrávky je duševne chorá. Druhá skupina psychológov tak určila diagnózu – schizofrénia. No v skutočnosti bola herečka z nahrávky mentálne úplne zdravá a iba napodobňovala reč niekoho, kto trpí psychickou poruchou.

 

Aký je teda záver?

Spisovateľka Zelda Fitzgerald trpela schizofréniou no navonok nebola iná ako ostatné kreatívne a psychicky vyrovnané ženy jej éry.

 

Zdroj: pixabay.com (upravené)

 

Ďalší experiment spočíval v tom, že študenti boli požiadaní aby napísali esej, kde by sa zastali policajtov, ktorí potlačili protest študentov. Za ich prácu im bola ponúknutá peňažná odmena v rozmedzí od 0,50 do 10 dolárov. Každý zo študentov potom vyplnil dotazník, ktorý mal určiť ich postoj k polícii. Študenti, ktorí za svoju prácu získali 0,50 dolárov prejavili kladnejší postoj k polícii ako tí, ktorí dostali 10 dolárov. 

 

Aký je teda záver?

Vyššiu sumu peňazí brali študenti ako úplatok no tí čo dostali nižšiu sumu to považovali za skutočnú odmenu za ich prácu.

 

Každý z nás si z detstva pamätá, že Pikachu mal čierny chvost. No to nie je pravda!

Zdroj: pexels.com (upravené)

 

V tomto experimente bola respondentom ukázaná fotografia, na ktorej bola zachytená nehoda. Následne sa respondentov začali o nej pýtať rôzne otázky. Otázky boli kladené cielene tak, že náročky miešali všetky fakty tak aby zmiatli respondentov. Tieto otázky tak vytvorili dojem toho, že sa stalo niečo úplne iné ako bolo zachytené na fotografii. Výsledkom bolo teda to, že respondenti si vytvorili nové falošné spomienky o tom čo vlastne videli.

 

Aký je teda záver?

Tento experiment tak vytvoril pochybnosti o výpovedi svedkov, keďže sa odhalilo, že často sa môžu líšiť od skutočnosti.

 

Zdroj: pexels.com/pixabay.com (upravené)

 

Žena sedí bez pohnutia uprostred miestnosti. Vedľa nej je stôl, na ktorom je 72 vecí medzi ktorými je ruža, pierko, nožnice ale aj strelná zbraň. Počas šiestich hodín tak prítomní ľudia si mohli vybrať z týchto predmetov a môžu s ním žene urobiť čo len chcú. Za relatívne krátky čas sa k žene ľudia začali správať agresívne – trhali jej oblečenie, strihali jej vlasy a bičovali. Jeden z prítomných sa ju dokonca pokúsil zabiť a iný človek ho musel zastaviť.

 

Aký je teda záver?

Experiment preukázal to, že len málo stačí k tomu aby sa z človeka stala beštia. Jediné čo potrebujeme spraviť je zbaviť sa všetkých bežných zásad správania sa.

 

Zdroj: pexels.com (upravené)

 

V tomto experimente sa 7 ľudí, ktorí predstierali psychickú poruchu, sa snažilo dostať do psychiatrickej liečebne. Každého jedného prijali s tým, že sú nepríčetní či trpia akousi duševnou poruchou a bola im pridelená liečba.

Neskôr jeden z týchto pseudopacientov, ktorý bol v skutočnosti známym psychológom, publikoval štúdiu. V nej odhalil ako on a iní ľudia simulovali symptómy duševnej choroby.

Práve táto štúdia postavila spoľahlivosť psychiatrickej diagnostiky na lopatky. Počas nasledujúcich troch mesiacov psychológ tvrdil, že do toho istého ústavy pošle ďalších falošných pacientov aby zistil či ich príjmu. Počas tohto obdobia lekári odhalili 41 “simulantov”. No psychológ v skutočnosti neposlal ani jedného falošného pacienta do spomínaného ústavu.

 

Aký je teda záver?

Experiment preukázal, že lekári pracujúci v ústavoch pre duševne chorých videli v ľuďoch zlý mentálny stav, keď sa im zachcelo a ľudí čo mali skutočné problémy prehlásili za mentálne zdravých.