Alica, mladá 23 – ročná mamička z Bratislavy, sa rozhodla napísať a zverejniť list pôrodnej asistentke, ktorá jej pomáhala pri pôrode: „Po prvýkrát, keď som sa mala stať matkou ste vedela, že som vystrašená. Vedela ste aj to, že som mala také silné kontrakcie, že som vám ani len nedokázala povedať, ako sa cítim.
24 hodín pred tým, ako sa začal pôrod, som si vzala svoju tašku do nemocnice a bola som hrdá na to, že všetko bolo vopred pripravené. Dieťa sa malo narodiť až o 3 týždne, no pôrodná asistentka mi počas vyšetrenia povedala, že som otvorená na 8 cm a dieťatko sa tak narodí v priebehu niekoľkých hodín.
V mojej hlave mi pulzovala bolesť: „Ohnivé koleso…potrebujem epidurálku…zomriem.“
Vy ste však bola pokojná a riadili ste roj sestričiek, ktoré vstúpili do miestnosti, aby ma pripravili na to, čo bolo predo mnou. Vy ste sa správali, ako by to bola tá najobyčajnejšia udalosť…a keďže ja som v tom momente nedokázala povedať ani slovo, chcem vám povedať, že práve vďaka vašej chladnej dôvere, som sa dokázala zabaviť všetkých svojich obáv.
Aj keď som nebola pripravená, vy ste bola.
Spomínam si, ako som mnohokrát prikývla, keď ste sa pýtali, či chcem epidurálnu anestéziu. Predstavili ste ma anestéziológovi a potom ste ma opatrne umiestnili do správnej polohy. Položili ste moje ruky na vaše ramená a ja som na vás doslova visela. Kontrakcie sa vyskytovali každé 2 minúty a nemala som silu sedieť.
Začala som sa nekontrolovateľne triasť a cítila som obrovský chlad. Mala som bolesti, ktoré som nikdy predtým nezažila. No všetko, čo som mohla urobiť, bolo čakať. Nemohla som hovoriť. Inak by som povedala, aká som zraniteľná, vystrašená a slabá, ale vy ste to všetko predvídala.
Stále vidím vašu tvár – sebaistú a súcitnú, sústreďujúcu sa na mňa, no hľadiacu na monitor. Ešte stále počujem váš hlas: „Vediete si dobre! Je normálne, že sa trasiete, nebojte sa!…Viem, že je vám zima, čoskoro vás zahrejeme…Dýchajte so mnou, všetko je v poriadku. Pomalé hlboké nádychy, sme skoro tam…Ešte dva vpichy a už nebudete cítiť bolesť…Ešte jeden…Posledný…“
A bolesti boli preč.
Moja jediná reakcia bola prekvapenie – ako ste to vedela? A ako je možné, že ste odpovedali na otázky, na ktoré som nedokázala nahlas klásť otázky?
Po tom, čo ste ma zakryla dekou a dala mi trochu ľadu, povedala ste mi, ako bude vyzerať celý pôrod. Spolu s lekárom ste sa uistili, aby som pochopila, ako bude všetko prebiehať a potom to prišlo.
Keď som už bola vyčerpaná po 45-minútovom tlačení, upravili ste mi vlasy a dali ste mi kyslíkovú masku. Naučili ste môjho manžela ako a kedy má dýchať a obaja ste sa stali mojimi vernými fanúšikmi.
Keď ste cítila, že slabnem, povedali ste lekárovi, že potrebujem krátku prestávku. A keď sa už dieťatko objavilo na svete, prebudili ste vo mne takú hlbokú vďačnosť, ktorú som nikdy predtým nezažila.
Jednoducho povedané, neboli ste len mojou pôrodnou asistentkou.
Boli ste mojou priateľkou, trénerkou, terapeutkou, sprievodkyňou a členkou rodiny. Boli ste pri mne, keď som prvýkrát uvidela svoje malé dievčatko. Boli ste prvým človekom, s výnimkou môjho manžela, ktorý povedal, aká je moja dcéra krásna.
Objali ste ma a zagratulovali mi. Potom ste mi priniesli sendvič, pretože ste vedela, že som strašne hladná. Bol to najlepší sendvič, aký som kedy jedla.
Viem, že túto prácu robíte každý deň. Viem, že ste na nohách niekoľko hodín. Musíte dohliadať na nespočetné množstvo vecí. Je pravdepodobne lákavé žiť podľa diagramov a zaobchádzať s rodičmi ako s neskúsenými študentmi, najmä ráno o 03:00.
Máte na starosti ženy pri pôrode, čo v mnohým prípadoch nie je dobrá spoločnosť. Je to špinavé, chaotické a niekedy aj desivé. Som si istá, že na vás kričali a nadávali tie isté ženy, ktorým ste sa snažili pomôcť.
Musíte vysvetľovať, prečo plán pôrodu nefunguje alebo urobiť všetko možné, aby ste podporili medicínske riešenie, s ktorým nesúhlasíte.
Pracujete pod tlakom medzi vystrašenými rodičmi, ktorí chcú vedieť, či je ich dieťa v poriadku. Musíte utešovať matky, ktorých dieťa sa narodilo mŕtve a o niekoľko minút neskôr blahoželáte druhej mamičke k novému prírastku.
Uzdravujete nielen telo, ale aj dušu.
Možno si nebudete pamätať moje meno, no ja si pamätám to vaše. Spomínam si, ako ste povedali, aby mi chvíľu počkali, kým začnem tlačiť. Pamätám si, ako ste sa usmievali a oslavovali s nami narodenie našej dcérky. Spomínam si, ako ste dokázala predvídať všetky moje potreby a dali mi to ešte skôr, než som o to požiadala. Pamätám si všetko.
Ďakujem vám za neuveriteľnú prácu, ktorú robíte a za to, že to robíte nepretržite. Keď sa pozriem späť na tieto úžasné spomienky, ste v nich ako tichý hráč v pozadí, ktorý urobil všetko, aby sa to podarilo.
Ďakujem za to, že ste boli so mnou a mojím manželom pri jednom z najväčších dní našich životov. Bez vás by to bolo úplne iné!“
