Václav Cílek, geológ a popularizátor vedy, sa už dlho zaujíma a analyzuje zmeny v prírode ale aj v spoločnosti. Vo svojej najnovšej knihe s názvom Co se děje se světem, sa odborne ale aj osobne venuje témam ako nedostatok platenej práce, hľadanie zmyslu života alebo téme migrácie.
Knihy pána Cílek sú niekedy poriadnou fackou, ktorá Vás postraší no tentokrát sa nedočítate o žiadnych katastrofických scénaroch ale skôr o ceste k akýmsi svetlým bodom píše portál krajskelisty.cz.
Zdroj: krajskelisty.cz
Čas človek a čas sveta sú v nesúlade
V knihe sa venuje aj téme záhradkárčenia ako záchrane spoločnosti počas krízy. Pestovanie vlastnej úrody je tak dobrým zdrojom zdravej potravy a zdrojom potravy vôbec. “Kontakt s pôdou a rastlinami prináša radosť a útechu.
Práca učí trpezlivosti, človek sa pri nej pohybuje rovnako rýchlo a primerane ako plynie čas, zatiaľčo v súčasnom svete sa niečo pokazilo medzi časom človeka a časom sveta.
Na poli musíte hrať podľa pravidiel semien, oblakov a vody, zatiaľčo v meste máte častejšie pocit, že silný jedinec si sám zvolí pravidlá. Je to veľká záťaž, pretože pokiaľ si sami neurčujeme spôsob života, tak mávame pocit, že sme zlyhali a prišli o kus slobody,” načrtáva tému Cílka.
Zdroj: pexels.com
Sme zahltení informáciami
Cílek taktiež tvrdí, že na súvislosť medzi duševným a fyzickým zdravím prišiel už známy spisovateľ Franz Kafka. Ten mal vo svojom diela zachytiť model sveta, s ktorým sa dnes stretávame – systém, ktorému nerozumieme. “Vytvoriť informáciu je drahé, ale skopírovať ju je prakticky zadarmo.
Preto sme zavalení obrázkami a slovami.
Hovorí sa, že každé dve minúty vznikne toľko fotografií ako za celé 19. storočie. Sedíme na obrovskej kope neprebratých informacií a zisťujeme, že nám chýbajú znalosti. Väčšina z nich se týka zachádzania s hmotným svetom.
Kuchársky recept je informácie, ale príprava jedla je znalosť. Bez skúseností s hmotou zostávame deťmi, čo znamená, že skutočným dieťaťom sa už nebudeme môcť stať, pretože sme nikdy nedospeli,“ opisuje život v postmodernom svete.
Zdroj: pexels.com
V prvom diele knihy sa Cílek venuje tomu ako je človek spätý s prírodou.
V druhej časti sa venuje gréckym a indiánskym príbehom čím chce poukázať aj na vzťah medzi klímou a spoločenskými zmenami, ktoré vo svete prebiehajú.
V tretej časti opisuje aký je svet zrýchlený a neprehľadný no zakončuje ju návodom ako takýto svet “vzkriesiť”. Podľa Cílka sa aj v takomto svete vždy nájde návod k existencii ale nie k prežitiu.
Zdroj: pexels.com
„Až časom pochopíme, že jedny z najkrásnejších chvíľ celého dňa a možno aj života sa týkali raňajok na záhrade či večerného posedenia pri víne niekde pod stromami.
Pokiaľ nie ste beduín z ďalekých púští, je veľmi obtiažne prežívať spokojné šťastie bez rastlín. Augustin tieto záležitosti nazýva malými dobrami. Bez nich by bol prístup k veľkým dobrám omnoho zložitejší,“ hovorí Cílek o spolužití s prírodou.
zdroj:krajskelisty.cz
