Hľadáte dobrý tip na výlet? Na východe Slovenska sa nachádzajú unikátne opálové bane jediné svojho druhu na celom svete. Celá baňa sa skladá zo 17-tich podlaží no tie najnižšie položené sú však zatopené.

Zdroj: Slovenské opálové bane/Martin Strmiska, Peter Kubička

Tieto bane, ktoré kedy slúžili ako nálezisko opálu sa nachádzajú medzi obcami Červenica (Dubník) a Zlatá Baňa. V súčasnosti sú od 1. júla 2015 sprístupnené verejnosti pozemné a vodné prehliadky cez štôlňu Jozef a sú prevádzkované celoročne. Celková dĺžka baní je 30 kilometrov a ľudia, ktorí sa zúčastnili podvodnej prehliadky ju označili za „najlepší ponor v živote“.

Ako sa tam dá dostať?

Bane sa nachádzajú 25 kilometrov od krajského mesta Prešov vo východoslovenských Slanských vrchoch. Ak nemáte auto, od 1. augusta minulého roka k baniam premáva autobusová linka číslo 707403 z autobusovej stanice v Prešove. Odchody linky sú 7:45, 10:50, 14:30 a 15:25.

História opálových baní

Od roku 1409 existuje prvá písomná zmienka o obci Červenica v spojení s drahým kameňom, opálom. Slovenské opálové bane (ako sa nazývajú dnes) od začiatku svojej existencie mali rôzne iné názvy ako Dubnícke bane, Opálové bane v Dubníku a Červenicko-dubnícke opálové bane (Vörösvágás – dubniki opálbányak). Vďaka drahému opálu boli tieto bane známe po celom svete už od konca 16. storočia, no história ťažby môže siahať až do rímskej ríše.

Zdroj: Facebook/Slovenské opálové bane

Dôkazom popularity slovenského opálu je fakt, že cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál, ktorý sa nazýva „Oheň trójsky“. Navyše, najväčší opál na svete nazvaný „Harlekýn“ je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Našiel sa v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 000 holandských guldenov.

Zdroj: Slovenské opálové bane

Až do 19.storočia boli Slovenské opálové bane jediným náleziskom opálu svojho druhu na svete, no ďalšie náleziská sa našli v Mexiku a Austrálii. V roku 1922 sa však bane zavreli kvôli zlej ekonomickej situácii spôsobenej povojnovou situáciou. Do tohto roku dejiny Slovenských opálových baní boli zdokumentované historikom a muzeológom Štefanom Butkovičom (1908 – 2001). Všetko bolo spísané do knihy s názvom História Slovenského drahého opálu z Dubníka, kde pripomína zlatý vek baní spojený s rekonštrukciou vchodu do štôlne Jozef.

Zdroj: Wikimedia CC

Objednať sa do tejto nádhery môžete na tomto odkaze – www.opalovebane.com/

zdroj: https://www.slovenskeopalovebane.sk/

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsov, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂