Prvé manželstvo Natálie bolo neúspešné. Žena sa rozviedla s manželom a v náručí jej zostalo 3-ročné dieťa. Našťastie jej pomohla mama a vďaka tomu dokázala prežiť ťažké chvíle.
Len čo išiel jej syn do škôlky, Natália sa vrátila do práce. Jedného dňa prišiel do firmy Adrian. Pochádza z Veľkej Británie a na Slovensko prišiel na služobnú cestu. Zblížili sa natoľko, že to prerástlo do vzťahu. Adriánova služobná cesta sa však skončila a musel sa vrátiť domov. Navrhol jej, aby išla s ním.
Natália uverila jeho láskavým sľubom a sladkým rečiam. Už si predstavovala samu seba pred oltárom v bielych šatách. Súhlasila s odchodom a syna nechala u svojej mamy.
Snažila sa dcéru presvedčiť, aby sa s takýmito rozhodnutiami neunáhlila, pretože muža, ktorému dôveruje, prakticky vôbec nepozná. Natália však bola neoblomná. Presvedčila matku, aby ostala s jej synom a sľúbila, že sa čoskoro vráti.
Žena si rýchlo našla novú, dobre platenú prácu prácu. Každý mesiac posielala rodine peniaze a návrat domov odkladala. Odôvodňovala to tým, že len čo s Adrianom svoj vzťah pretavia do formálnej podoby, naskytne sa dobrá príležitosť vrátiť sa domov.
Najprv sa jej zdalo, že sa jej život zmenil na rozprávku, no v okamihu sa všetko rozpadlo. Domov sa vrátila bez manžela, no s dieťaťom pod srdcom.
Samozrejme, žena svoju dcéru prijala, no stále si myslí, že by sa mala ospravedlniť. Namiesto toho sa Natália necíti byť vinná a hovorí, že sa len snažila zlepšiť svoj život.
Mala však nechať dieťa u starej mamy?
Zdroj: poshepky.com
