Malý Dylan sa narodil s vážnymi kožnými problémami. Schopnosť detí bojovať a prekonávať svoje sily je často pre dospelých nepochopenou záhadou.
Pre žiadnu matku nie je príjemné, keď sa dozvie, že s jej novonarodeným dieťatkom niečo nie je v poriadku. Práve naopak. Je to obdobie strachu a zdrvujúcej neistoty. No napriek tomu ako pochmúrne niektoré situácie vyzerajú, deti vedia nájsť spôsob ako svojich rodičov povzbudiť.
Schopnosť detí bojovať a prekonávať svoje sily je často pre dospelých nepochopenou záhadou. Malý Dylan sa narodil s vážnymi kožnými problémami. Jeho telíčko bolo pokryté veľkými kožnými znamienkami, ktoré tvorili 80% celkového povrchu tela.
Lekári v krátkej dobe pripravili matku na to, že jej dieťatko bude musieť absolvovať niekoľko náročnejších operácií.
Pacienti s podobnou diagnózou, s akou sa narodil aj malý Dylan, teda s vrodeným melonocytovým nevusom, majú vysoké riziko vzniku rakoviny kože.
Na Dylanovom chrbte sa rozprestierala rozmerná škvrna, ktorú museli lekári odstrániť chirurgicky. Náročnosť celej operácie sťažovalo malé telíčko novorodeniatka. Rozmernú škvrnu bolo potrebné nahradiť inými kožnými implantátmi.
Náročná operácia nebola jedinou, ktorá na malého bojovníka čakala. Po určitom čase sa s operáciami pokračovalo. Bolo najmä z toho dôvodu, že sa čakalo na to, aby sa na malom telíčku vytvorilo dostatok zdravej kože, ktorá by následne mohla pokryť časti so znamienkami.
Dvadsaťšesť operácii bola len polovica úspechu: Po neuveriteľných dvadsiatich šiestich operáciách bola odstránená asi polovica škvŕn z chlapcovho telíčka. „Snažíme sa ako najlepšie vieme.
Dylanovi chceme spríjemniť život v každej situácii, aby bol taký šťastný, ako sa len dá,“ uviedla chlapcova mama Kara. „Dylan ma vie často prekvapiť. Prekypuje úsmevom. Na oddelení ho milujú všetky sestričky.“
Malý bojovník si svoju odlišnosť uvedomuje. Často sa stáva, že sa zastavujú ľudia na ulici a vymieňajú si zvedavé pohľady. No Dylan aj v takejto situáciu má úsmev na tvári a okoloidúcim vysvetlí dôvod svojej odlišnosti.
„Pamätám sa ako nás raz v supermarkete požiadal manažér, aby sme odišli, pretože jeho klient bol z nášho Dylana rozrušený. Bola to veľmi nepríjemná situácia,“ spomína si na udalosti utrápená matka. „Nebojím sa svojho syna vziať na ulici a nechcem, aby vnímal to, že existuje nejaký dôvod na to, aby sa za seba hanbil.“
Ľudia sa často obávajú toho, čo nepoznajú. Dylanom prípad je krásnym príkladom toho, ako spoločnosť vníma iných ľudí. Členov, ktorí vytŕčajú z radu. No Dylan sa svojej odlišnosti nebojí, práve naopak. Prijal seba takého, akým je.
