Podľa prezidentky Slovenskej republiky sa život pre viac ako 600-tišíc Slovákov pohybuje na úrovni chudoby. Zuzana Čaputová upozorňuje, že chudobou najviac ohrozenými skupinami sú mladí ľudia, deti, osamelí dôchodcovia a rodičia samoživitelia. 660-tisíc Slovákov potrebuje finančnú pomoc, nakoľko sa ich zvyšovanie cien dotýka výraznejšie ako kohokoľvek iného.
Jedna z posledných tlačových konferencií bola zameraná na sledovanie nepriaznivých dopadov zdražovania cien na ohrozené skupiny Slovákov.
Okrem prezidentky sa na konferencii za okrúhlym stolom stretol aj Samuel Vlčan – minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, zástupcovia najväčších potravinových reťazcov podnikajúcich na Slovenku, predstavitelia Slovenskej aliancie moderného obchodu a Zväzu obchodu Slovenskej republiky.
Okrem nich sa konferencie zúčastnili aj predstavitelia Potravinovej banky Slovenska, Slovenskej katolíckej charity a Slovenského Červeného kríža. Prudkému zvyšovaniu cien vraj podľa prezidentky „dopomohla“ aj vojna na Ukrajine.
Situáciu s nedostatkom potravín a s ich vysokými cenami chce prezidentka riešiť elimináciou plytvania: „To, čomu musíme zabrániť je plytvanie potravinami, a na druhej strane zabezpečiť to, aby potravinové prebytky, ktoré sú v obchodných reťazcoch a v obchodoch sa čo najefektívnejším spôsobom mohli dostávať ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.“
Množstvo hoaxov žiaľ šírilo nepravdivé informácie o nedostatku potravín na Slovensku. Prezidentka tieto tvrdenia vyvrátila a naopak potvrdila: „Potravín je a bude dosť. Nie je dôvod na paniku. Sme v jednotnom európskom trhu a toto je niečo, čo má a bude garantovať to, že sme v potravinovom bezpečí.“ Nedostatok potravín v EÚ nehrozí, nakoľko produkcia potravín je podľa ministra Vlčana o 70 percent vyššia ako objem potravín, ktorý dokážu obyvatelia EÚ spotrebovať.
Situácia však podľa ministra cenám nepraje: „Samozrejme to, čo spôsobila kríza, nielen covidová, ale aj brutálna vojna na Ukrajine je nárast cien nafty, plynu, čo teraz spôsobuje rast cien elektriny, palív, hnojív, čo je veľmi dôležité pre poľnohospodárstvo a tým pádom aj nárast cien komodít. To sú tiež problémy, ktoré vláda SR aktívne rieši.“
Rodinám zo sociálne slabšieho prostredia chce prezidentka pomôcť aj vďaka doručovaniu pomoci z potravinových prebytkov cez charitatívne organizácie. Štát vraj vie týmto organizáciám pomôcť dotáciami. V zahraničí je tento postup využívaný často a to z dôvodu nedostatku finančných a technických prostriedkov týchto organizácií. Problém nastáva aj pri samotných vyradených potravinách. Obchodné reťazce ich mnohokrát radia medzi rizikové, no častokrát úplne bezdôvodne.
Ak by sa tieto potraviny poskytli tým, ktorí ich potrebujú, hodnota ušetrených potravín by sa za pomoci štátu mohla vyšplhať až do výsky niekoľkých miliónov eur. Potravinové reťazce na Slovensku dokazujú, že pomoc ľuďom v núdzi je pre nich prvoradá. Počas vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, darovali ľuďom, ktorých konflikt postihol, vecnú a finančnú pomoc v hodnote 2,8 milióna eur.
O minimalizácii potravinového odpadu má hovoriť aj novela zákona o potravinových reťazcoch. Minister Vlčan prezradil: „Na Slovensku sa celkovo na jedného obyvateľa vyprodukuje 160 kilogramov takýchto prebytkov, ktorých časť končí ak potravinový odpad a je najjednoduchšie, aby sme takéto potraviny, keď sú ešte v obchodných reťazcoch a už prešli cez dobu minimálnej trvanlivosti ale stále sú to bezpečné potraviny, aby sa dostali tým, ktorí to najviac potrebujú.“
Ročne by mohlo ísť až o 2 500 až 3 000 ton potravín od obchodných reťazcov. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu s opatreniami súhlasí: „Ak by sa prijali opatrenia, o ktorých sme dnes diskutovali, tak by sme vedeli túto pomoc viac ako zdvojnásobiť, čím by sa pomoc dostala oveľa širšiemu spektru ľudí na Slovensku bez ohľadu na to, či ide o občanov Slovenske republiky alebo ide o utečencov, ktorí dočasne prišli na Slovensko kvôli tomu, že utekajú pred vojnovým konfliktom.“
Zdroj: interez.sk
