„Večer som sa rozhodla navštíviť susedu, aby som jej zablahoželala k výročiu. Starý dom, v ktorom bývala je čistý a útulný.
Z kuchyne sa niesla vôňa domácich jedál. Babička medzitým sedela v hojdacom kresle pred televíznou obrazovkou.
Keďže bola sama, predpokladala som, že všetci už odišli. Aj keď sa mi do hlavy vkradli nejaké pochybnosti, pretože som sem nevidela prichádzať žiadne autá. Starká so slzami v očiach počúvala moje gratulácie. Nepochybne som bola prvá, kto jej dnes zagratuloval.
Samozrejme mi bolo ľúto, že babka nepočkala na ostatných hostí, hoci sa na ich príchod pripravovala. Pozvala ma, aby som si s ňou dala šálku čaju, a ja som láskavo súhlasila.
Počas rozhovoru vysvitlo, že deti a vnúčatá si na babkin sviatok ani nespomenuli. Nevedela som, ako ju mám podporiť, pretože som videla, že je nesmierne smutná a zranená.
V tú noc mi susedka stále chodila po rozume. Nemohla som zaspať, pretože mi v hlave behala jedna otázka: „Ako niekto môže byť k svojej mame taký ľahostajný?“ Nenájdu si jednu minútu na telefonát? Bol predsa víkend a jej príbuzní si mohli vyhradiť chvíľku svojho času, aby prišli osobne zablahoželať k narodeninám.
Priatelia, nezanedbávajte svojich rodičov! Potrebujú vašu pozornosť a starostlivosť. Nebuďte leniví zavolať im alebo ich navštíviť, kým nebude neskoro. Verte, že vás vždy radi uvidia.
Ako často ste v kontakte so svojou rodinou? Blahoželáte rodičom k ich sviatku?
