Keď išiel jeden muž na prechádzku, zrazu skolaboval, spadol na zem a zastavilo sa mu srdce. Objavil sa na mieste, kde ešte nikdy nebol.
Kymácajúci sa mladík prišiel k lavičke na námestí a posadil sa. Snažil sa zhlboka dýchať a utíšiť bolesť, ktorá mu prechádzala celým telom. Lenže tá nie a nie ustúpiť, skôr to bolo ešte horšie. Muž sa pokúsil zhlboka nadýchnuť , ale bolesť zasiahla ďalšiu časť jeho tela a on sa zrútil k zemi. Už nevidel ľudí, ako chodia okolo, nepočul hlasy ani sirénu sanitky, ktorá mu práve išla na pomoc.
Uvidel známeho psa
Zrazu ale videl svetlo a vôbec nevedel, odkiaľ ide. Bolo tak jemné a hrejivé. Netušil, kde sa nachádza, ale cítil, že bolesť už je preč. Muž sa pokúsil rozhliadnuť, ale okolo neho bola len ľahká hmla.
A potom uvidel psa, ktorého poznal. Bol to Gray. „Dobrý deň, pane,“ povedal mu pes a muž nevedel, či sa mu to nezdá. Spýtal sa ho, čo tu robí a ako je možné, že hovorí.
„Tu si každý rozumie s každým. No, pane, najskôr umierate a ja som zomrel už dávno, tam na ceste, keď ste ma vyhodili z auta,“ pokračoval pes. Muž si začal pripomínať to, na čo sa snažil dlhé roky zabudnúť. „Vidím, že ste na mňa nezabudli. Pamätáte si, ako ste sa na mňa hneval? Ako ste nahnevaný nasadol do auta a došiel na diaľnici, kde ste ma vyhodili? Potreboval som vás, ale vás to obťažovalo.“
Pes sa sám túlal
„Gray, bol som si istý, že si ťa niekto vezme a odvezie domov,“ snažil sa mu vysvetliť muž. „Neklamte sám sebe! Bežal som za autom tak dlho, ale stratil som stopu. Starý nos a boľavé labky ma sklamali. Potom som sa vrátil tam, kde ste ma vyhodil , a čakal som, kým sa vrátite. Ale vy ste sa stále nevracal. A potom ma zrazilo auto. Celú dobu, čo som umieral, som si prial jediné. Len znova vidieť vašu tvár a pritúliť sa k nemu.“
Muž pred psom pokľakol na kolená. Jeho telo znovu prebodávala bolesť. Ale táto bolesť bola spôsobená tým, že si uvedomil svoje činy. „Psíku, prosím, odpusť mi. Psy vedia milovať a odpúšťať, aj keď si to človek nezaslúži. Pes sa naňho zmierlivo pozrel: „ Dávno som vám už odpustil. Ale na vašu smrť je príliš skoro. Slzy sú vašim vykúpením.“ Teplý jazyk sa dotkol mužovej tváre – a to bolo naposledy, čo sa spolu videli.
Vzal si domov malé šteňa
V tom okamihu práve lekári bojovali o život tohto mladíka. Ale všetka snaha bola márna. Potom si však jedna zdravotná sestra všimla, ako mu po tvári tečie slza. Plná čiara na monitore sa zrazu zakrivila do slabého, ale žiarivého oblúka. O mesiac neskôr stál muž uzdravený pred vchodom do nemocnice. Bol nažive a mal z toho radosť.
Vychádzal z nemocnice ponorený do svojich myšlienok, keď sa mu pri nohe objavila špinavá mokrá guľa, z ktorej sa nakoniec vykľovalo šteňa. Jeho pohľad hovoril, že rozhodne nikomu nepatrí a že je mu zima a má hlad . Muž ho zdvihol zo zeme, poriadne ho objal a zabalil ho do bundy. Sľúbil nielen sebe, ale aj svojmu starému parťákovi, že sa o neho bude starať tak, ako najlepšie vie.
